Na olympiáde bude nový šport. Nič som o ňom nevedela, vraví slovenská nádej

Na zimných olympijských hrách v Pekingu 2022 budú prvýkrát súťažiť aj ženské monoboby. Slovensko by vďaka tomu mohla reprezentovať aj dnes 18-ročná VIKTÓRIA ČERŇANSKÁ. 

"Je veľmi pozitívne, že v našom športe môže štartovať viac žien. Stretlo sa to s pozitívnymi reakciami," hovorí v rozhovore pre Sportnet bobistka, ktorá si na zimných olympijských hrách mládeže 2020 vybojovala striebro. 

Robíte atletiku a tiež jazdíte na boboch. Ste skôr atlétka, ktorá sa venuje bobom, alebo bobistka, ktorá sa venuje atletike?

Spočiatku, keď som sa začala venovať bobom, tak som určite bola skôr atlétka, ktorá sa venuje bobom. Ale postupne začali prevažovať boby, v ktorých som dosiahla viac úspechov. Dnes som teda skôr bobistka, ktorá popri tom robí aj atletiku, najmä v lete.

Kedy začali prevažovať boby?

Moja prvá bobová sezóna bola 2018/2019, keď ma oslovil ako atlétku Slovenský zväz bobistov, či by som nechcela začať jazdiť na boboch, že by som sa mohla aj kvalifikovať na olympijské hry mládeže. Nakoniec som vyhrala kvalifikáciu a následne na hrách získala striebro. To bol zlomový moment, keď začali byť boby mojím hlavným športom.

Čiže k bobom ste sa dostali tak, že vás priamo oslovil bobobý zväz?

Áno. Môj tréner Andrej Bician sa kedysi venoval bobom a pozná sa aj s trénerom Milanom Jagnešákom, ktorý ma neskôr oslovil.

Boby idú v obrovskej rýchlosti. Neobávali ste sa toho, keď ste si prvýkrát do nich sadli?

Úprimne povedané, keď som sa k nemu dostala prvýkrát, skoro nič som o tom športe nevedela. Ale som človek, ktorý má adrenalín rád, takže som sa toho príliš neobávala. Po prvej jazde v Lillehammeri som sa do toho úplne zamilovala. Ten šport mi pripadal vzrušujúci a ďalej nebolo o čom uvažovať.

Ženský monobob bude mať premiéru na najbližšej zimnej olympiáde. Vy ste s ním začali len pomerne nedávno a už bojujete o svoju prvú olympijskú účasť. Čo to pre vás znamená?

Keď som s týmto športom začala, tak prvý impulz, prečo to skúsiť, boli zimné olympijské hry mládeže. Potom, keď sa monobob stal olympijským športom, napadlo mi, že sa určite chcem dostať aj na veľkú olympiádu. Mojím cieľom je už tá najbližšia v Pekingu 2022.

Zaradenie ženského monobobu do olympijského programu je súčasťou snahy o rodovo vyváženú olympiádu. Aké ste na to počuli ohlasy?

Vnímam to veľmi pozitívne. Doposiaľ to boli na zimnej olympiáde iba ženské dvojboby. Muži mali súťaž dvoj aj štvorbobov. Bude férovejšie, že bude viac súťaží aj pre ženy. V bobobej komunite boli na to iba pozitívne ohlasy.

Ako reagujú ľudia na to, že ste bobistka? Poznajú tento šport? Alebo si ho možno často skôr spoja iba s filmom Kokosy na snehu?

Áno, mnohí poznajú naozaj skôr iba ten film. Často hovorím, o čo vôbec v tom športe ide, ako sa boby riadia, čo rozhoduje. Na Slovensku je to často taká malá osveta.

Boby sa na olympijských hrách mládeže žrebovali a nemohlo tak dôjsť k zvýhodneniu krajín, ktoré disponujú lepším materiálom. Teraz si však už každý musí zakúpiť svoje. Ako tento faktor ovplyvňuje váš výsledok.

Materiál je v boboch rozhodujúci. Pre Slovensko ako malú krajinu je skôr nevýhodou, že každý musí mať svoje vlastné. Nemáme toľko možností a materiálu ako napríklad Nemci. No nesnažím sa na to pozerať a jednoducho robím to najlepšie, čo dokážem.

Ako vyzerajú vaše tréningy? Kde zvyknete trénovať?

Trénujem najmä atleticky. Keď je sezóna, robím viac aj silový tréning, keďže boby vážia viac ako 150 kilogramov. Bobová dráha na Slovensku nie je. Preto musíme chodiť trénovať do zahraničia. Dráhy sa nachádzajú všade tam, kde boli zimné olympijské hry - napríklad Lillehammer, Königsee či Lake Placid. Ísť trénovať priamo na boboch je teda finančne aj časovo veľmi náročné. 

Ako často zvyknete takto trénovať?

Celú zimu od októbra do marca som preč. Idem na dva týždne preč, týždeň som doma a potom zasa odchádzam. Väčšinou sme na dráhe asi dva týždne, záleží to aj od podmienok.

Ktorú dráhu máte najradšej?

Najradšej mám St. Moritz, kde som v januári v dvojboboch bola tretia na majstrovstvách sveta junioriek do 23 rokov a získala som tam pred rokom aj striebornú medailu z olympijských hier mládeže. Je to jediná prírodná dráha na svete a je aj najstaršia. Takže je naozaj špeciálna.

V niektorých športoch je bežné, že pretekári majú svoje obľúbené miesta, kde súťažia alebo hrajú zápasy. Bobových dráh nie je na svete veľa. Dá sa povedať, že každý má dráhu, ktorá mu sedí a také, ktoré nie?

Áno, v bobových dráhach môžu byť veľké rozdiely. Niekde je napríklad rovný štart a niekde je viac z kopca. Samozrejme, rozdielne sú aj dĺžky trate či množstvo zákrut. Takže aj bobisti majú obľúbené i menej obľúbené dráhy. 

Popri boboch robíte aj atletiku. Je to v bobovej komunite bežné?

Myslím si, že každý bobista by mal mať atletické zručnosti. Je to veľmi podobné najmä z hľadiska štartov. V oboch športoch taktiež treba byť rýchly a silný. Keďže je to zimný šport, v lete sa na boboch pretekať nedá, pretekári by nemali čo robiť. Bobisti preto bežne hľadajú športovcov medzi atlétmi. 

Aké sú vzťahy medzi bobistami?

Na Slovensku sú všetci bobisti naozaj priateľskí a tvoria super kolektív. Podobne je to aj vo svete, že si pretekári medzi sebou pomáhajú. Aj olympijskí víťazi, ktorí už dnes nejazdia, tiež pomáhajú. Svojim krajanom, ale aj iným pretekárom.

Na sociálnych sieťach vidieť, že skúšate veľa športov. Čo okrem bobov a atletiky vás ešte baví?

Kým som nerobila atletiku, osem rokov som sa venovala športovej gymnastike. Vždy si ju rada pozriem. Okrem toho vo voľnom čase mám rada bicyklovanie a v lete wake-boardujem. Ale tieto športy beriem naozaj skôr pre zábavu.

Často pridávate fotografie z rôznych kútov sveta. Cestujete aj vo voľnom čase, či skôr ako športovkyňa?

Dostávam sa na rôzne miesta práve vďaka súťažiam. Najmä vďaka bobom. Mám z toho radosť, lebo cestovanie ma baví. Rada spoznávam nové krajiny.

Kde sa vám najviac páčilo?

Budem sa opakovať, ale najviac sa mi páčilo vo švajčiarskom St. Moritzi. Ale všade, kde chodíme jazdiť na bobové dráhy, je krásne. Všetko sú to bývalé olympijské dejiská.

Keď vám zostane voľný čas, čo rada robíte?

Veľmi rada pečiem. Ale tiež si rada pozriem seriál či vypočujem hudbu. Tú počúvam prakticky stále. Obľubujem najmä slovenský rap. No vypočujem si aj čokoľvek, čo práve hrajú v rádiu.