Na čo usporiadať päť týždňov po olympiáde aj majstrovstvá sveta? Táto otázka sa niekoľkokrát objavila aj v diskusii pod článkami Sportnetu o MS v krasokorčuľovaní.
Dvadsaťtisíc ľudí, ktorí v piatok večer v pražskej O2 Aréne boli svedkami vyvrcholenia voľnej jazdy žien na svetovom šampionáte, však o oprávnenosti pretekov nepochybovalo.
Japonka Kaori Sakamotová ukončila aktívnu pretekársku kariéru výnimočnou jazdou a ziskom štvrtého titulu majsterky sveta.
Je prvou ženou od čias päťnásobnej majsterky sveta Michelle Kwanovej, ktorá získala štyri zlaté medaily na MS.
Najemocionálnejší večer
25-ročnú Japonku fanúšikovia milujú nielen pre jej korčuliarsku techniku, ale aj pre jej autentickosť.
Na nič sa nehrá, naplno prejavuje svoje emócie. Ak plače, svoje slzy neskrýva. Ak sa smeje, tak nahlas a na plné ústa. Keď dostane zložito znejúcu otázku, gúľa očami. A keď zvíťazí, tak kričí a skáče od radosti.
Presne tak reagovala po voľnej jazde aj v Prahe, keď uvidela svoje skóre. Získala 158,97 bodu, čo je jej nové osobné maximum. Platí to aj v príde celkového skóre 238,28 bodu.
Ak existuje v krasokorčuľovaní dokonalosť, Japonka sa k nej vo voľnej jazde priblížila. Skočila sedem trojitých skokov, predviedla výborné piruety a krokové pasáže, a jej jazda ponúkla silný umelecký zážitok.
Fanúšikovia boli nadšení, po jazde dlhé minúty tlieskali postojačky. Mnohí si utierali slzy.
„Bol to najemocionálnejší večer môjho života,“ uviedla jedna krasokorčuliarska fanúšička na sociálnej sieti.
„Sledujem krasokorčuľovanie už vyše dvadsať rokov, ale ešte nikdy ma nič takto nedojalo. Vzlykala som,“ napísala ďalšia.
Ikonické hudby
Sakamotová si na poslednú pretekársku sezónu kariéry vybrala spolu s trénermi a choreografmi ikonické hudby.
V krátkom programe jazdí na pieseň Time to Say Goodbye (Je čas sa rozlúčiť), vo voľnej jazde zase na francúzsku klasiku od Edit Piaf Je ne regrette rien (Nič neľutujem).
„Hudbu na krátky program mi navrhol choreograf Benoit Richaud, pieseň na voľnú som chcela vyslovene ja a poprosila som Marie-France Dubreuilovú, aby mi spravila choreografiu,“ vysvetľovala Sakamotová.
„Viem, že pre fanúšikov je to emocionálne a často počas jázd plačú, ale pre nás krasokorčuliarov nie je priestor, aby sme sa dojímali hudbou,“ doplnila.
Potok sĺz v Miláne
Japonská krasokorčuliarka získala svoj prvý titul svetovej šampiónky v roku 2022 v Montpellieri. Bol to prvý šampionát po tom, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu a už sa konal bez ruských pretekárov.
Sakamotová svetové prvenstvo obhájila v roku 2023 Saitame a následne aj v Montreale.
Vlani v Bostone skončila druhá za Alysou Liuovou, ktorá sa vrátila k súťažnému korčuľovaniu po tom, čo už prakticky ukončila kariéru.
Liuová Japonku zdolala aj na olympijských hrách v Miláne. Sakamotová veľmi túžila po olympijskom zlate, ale vo voľnej jazde spravila nečakanú chybu a chýbala jej jedna kombinácia.
Rozdiel medzi prvým a druhým miestom bol 1,89 bodu. Víťazstvo Liuovej nikto nespochybnil, no japonská tlač vo svojej analýze poukázala na to, že ak by japonská rozhodkyňa nedala Sakamotovej nižšie známky ako ostatní (zaradila ju až na štvrté miesto), Japonka mohla vybrať aj napriek chybe.
V Miláne bola Sakamotová veľmi sklamaná, nemohla zastaviť potok sĺz.
VIDEO: Voľná jazda Kaori Sakamotovej na MS v Prahe
Kontaktovala náhradníčku
Pôvodne plánovala ukončiť kariéru už po olympiáde, avšak ešte v jej dejisku sa rozhodla, že chce súťažiť aj na majstrovstvách sveta v Prahe.
„Po návrate do Japonska som najprv kontaktovala moju náhradníčku, Rinku Watanebovú, ktorej som predtým hovorila, aby bola pripravená. Povedala som jej, že je to moja posledná sezóna a veľmi by som chcela ísť na majstrovstvá sveta. Rinka ihneď odvetila, že chce ma tam vidieť jazdiť,“ opisovala obdobie hneď po ZOH Sakamotová.
Potom sa ozvala aj trénerom a jej trénerka jej odporučila, aby si zobrala aspoň týždeň voľno. Nakoniec nešla na ľad desať dní, oddýchla si fyzicky aj mentálne.
„Posledný týždeň pred šampionátom som už začala jazdiť bezchybné programy na tréningoch,“ vravela.
Mnohí ju považujú za najlepšiu pretekárku všetkých čias. „Som za to vďačná, ale cítim sa aj trochu trápne. Ja som len robila svoju prácu. Legendami nášho športu sú Midori Itová, Šizuka Arakavová či Mao Asadová. Úprimne, nevidím seba na ich úrovni,“ poznamenala.
V skutočnosti však má plné právo, aby jej meno spomínali spolu s týmito legendami.
Pretekársku kariéru síce končí, ale stále bude veľkou inšpiráciou pre nastávajúce generácie.
