Kopecký sa teší na oslavy, s rodinou si ich chce užiť

DETROIT 5. júna (SITA) - Slovenský hokejový útočník v službách Detrotu Red Wings Tomáš Kopecký sa stal len štvrtým Slovákom, ktorému sa pošťastilo získať prestížny Stanleyho pohár. Viacero hráčov sa takého momentu počas svojej kariéry nedočká vôbec, 26-ročnému odchovancovi trenčianskej Dukly sa to podarilo po ôsmich rokoch za morom. Do veľkého hokeja vhupol už ako 17-ročný, keď v sezóne 1999/2000 odohral v drese Trenčína 52 extraligových duelov. Následne zamieril do zámoria, kde sa cez WHL a AHL prebojoval až do prvého tímu Detroitu Red Wings.

V ročníku 2005/06 odohral len jediný zápas, v základnej časti toho práve skončeného vykorčuľoval na ľad v 77 stretnutiach. V stredu večer aj on zdvihol v pittsburskej Mellone Aréne nad hlavu cennú trofej. "Je to niečo neopísateľné, stojí to za to. Dvadsaťdva rokov vstávania na tréningy a všetka tá drina. To bolo niečo neopísateľné a zdvihnúť Stanley Cup nad hlavu by som určite prial každému hráčovi," prezradil T. Kopecký, ktorý opísal dianie na ploche aj v kabíne. "Na ľade to bol jeden veľký chaos. Bolo tam veľmi veľa novinárov. Keď sme viedli o dva góly, snažil som sa rýchlo obliecť do výstroja, aby som stihol všetku tú parádu. Keď dal Pittsburgh gól, srdiečko mi trošku bilo. Finálové zápasy mi zobrali tak minimálne päť rokov života. Aj oslavy v šatni boli neopísateľné. Tam sa lialo všetko tekuté, či šampanské alebo pivo. Aj tam bolo veľa novinárov, do kabín sa dalo dostať veľmi ťažko. Všetky veci sme mali zakryté igelitom," popísal situáciu Kopecký a dodal: "Keď som robil rozhovor, prišiel Kirk Maltby a začal na mňa kričať po slovensky, ale neviem, či to bolo vhodné do televízie."

Kopecký v play off neabsolvoval ani jeden duel, pretože ho z hry vyradila operácia zraneného kolena. Pozíciu pasívneho pozorovateľa označil slovenský hokejista za veľmi náročnú, najmä na psychiku. "Pre každého hráča je nepríjemné, keď musí sledovať kolegov bojujúcich na ľade a nemôže im pomôcť," dodal krídelník, ktorému v Detroite patrí dres s číslom 82. Po zápase sa hráči Detroitu v Pittsburghu príliš nezdržiavali a ponáhľali sa domov. "Pristáli sme v Detroite a priamo v hangári bola veľká oslava. Niektorí hráči tam ešte zostali a vo štvrtok to bude pokračovať rodinnou večerou priamo u majiteľa Red Wings. Na piatok sa pripravuje akcia pre fanúšikov. Tomas Holmström mi spomenul, že naposledy v roku 2002 zisk Stanleyho pohára oslavovalo v Detroite približne jeden a pol milióna ľudí. Oslavy budú určite pokračovať až do konca budúceho týždňa. Budem si to chcieť spolu s manželkou aj synom užiť na sto percent. Keď prídem na Slovensko, tak v Trenčíne i Novej Dubnici niečo pre ľudí naplánujeme," dodal Kopecký

Zatiaľ si vraj ešte neuvedomuje naplno skutočnosť, že cennú trofej sa pred ním podarilo získať len triu hráčov spod Tatier: "Určite sa mi to po pár dňoch dostane do hlavy. Veľa ľudí si myslelo, že by pre mňa bolo lepšie, keby som bol v inom mužstve, dostával na ľade šancu viac minút a hral v mužstve významnejšiu rolu. Ja som tu však veľmi spokojný, Detroit má vždy tie najvyššie ciele. Možno pre mladého hráča je to aj dobré, pretože stále sa môže v niečom vzdelávať, bojovať o to svoje miesto. Som nesmierne šťastný, že môžem byť teraz tu v Detroite a oslavovať zisk Stanley Cupu. Môžem chalanom len poďakovať, že v play off napokon vybojovali pohár."