V časoch, kedy sú motiváciou mnohých bojovníkov sláva a peniaze, sa stále nájdu aj takí, ktorých dopredu ženie čosi iné.
Jordanovi Williamsovi v 19 rokoch diagnostikovali cukrovku 1. typu. Hoci by kvôli svojej diagnóze nemal svoje telo vystavovať zbytočnému stresu a námahe, Jordan nedovolí nikomu, resp. ničomu, diktovať jeho budúcnosť. Ani cukrovke.
Dnes 27-ročný Williams pracuje ako pokrývač a tiež je profesionálnym MMA bojovníkom. Každé ráno vstáva o 5:00, takmer celý deň strávi v práci a následne večer zamieri do gymu, kde trénuje pod dohľadom hlavného kouča Davida Terrella, bývalého zápasníka UFC.
Aj snom Williamsa je dostať sa do najslávnejšej organizácie sveta. A k splneniu svojho sna je pomerne blízko.
Už dnes sa predstaví na treťom tohtoročnom turnaji Dana White´s Tuesday Night Contender Series, kde môže svojím výkonom zaujmúť Dana Whitea a matchmakerov Seana Shelbyho a Micka Maynarda, ktorí by mu mohli ponúknuť kontrakt s UFC.
Jordan však ešte pred týždňom o takejto šanci ani nesníval. O možnosti zápasiť o zmluvu so svetovým MMA lídrom sa dozvedel len minulý štvrtok. „Ešte som ani poriadne neotvoril oči a prišla mi správa od môjho manažéra. Pýtal sa, ako je na to moje kardio. Keď sa vás manažér spýta túto otázku, viete, čo to znamená,“ povedal Williams pre portál MMA-Today.com.
Williams ale ponuku hneď neprijal. Najprv si počkal na povolenie od svojho trénera, pred ktorým má obrovský rešpekt. „Je to ako dostať požehnanie od matky alebo otca.“
Terrell bol bez váhania za prijatie tejto výzvy. Jordan predsa trénuje po celý rok, takže kondične by nemal priveľmi zaostávať.
Pred Williamsom stojí prekážka v podobe Tima Carona (9-1). Ak by sa mu ho podarilo zdolať presvedčivým spôsobom a získal by zmluvu s UFC, stal by sa vôbec prvým diabetikom, ktorý sa dostal až do UFC.
„Je to príležitosť ukázať ľuďom s rovnakou diagnózou cestu,“ hovorí Williams. „Diabetici nemôžu byť piloti. Taktiež nemôžeme vstúpiť do armády či námorníctva. Myslím, že môžem ľuďom ukázať, že aj napriek cukrovke môžu prosperovať. Stále môžu byť šťastní. Stále môžu byť sebavedomí.“
„Nedávno som mal príhovor na akcii Americkej asociácie diabetikov. Po podujatí za mnou prišiel jeden otec s dcérou, ktorá sa so mno chcela odfotiť. Mal som so sebou aj nejaké moje opasky a spýtal som sa, či by nejaký nechcela na tej fotke držať.“
„Videl som, že sa jej to nezdalo. Prekvapene sa ma opýtala, ´to si fakt vyhral? To je naozaj opasok pre šampióna? To je zvláštne. Ty skutočne patríš medzi najlepších v tomto športe? Mne doktor povedal, že ak chcem hrávať tenis, musím si dávať veľký pozor.´
„Videl som, že jej životná perspektíva sa v tom momente zmenila. Zistila, že aj napriek cukrovke môže dokázať niečo veľké. Dostávam veľa správ od ľudí, ktorí sa ma tiež pýtajú, či môžu dokázať čosi významné. Ja môžem všetkým dokázať, že je to možné. Toto nie je príležitosť len pre mňa. Je to príležitosť pre všetkých.“
