BRATISLAVA. Alex Ferguson, Arsene Wenger či José Mourinho. Najslávnejší tréneri, ktorí šéfujú futbalovým hviezdam. Všetci traja majú niečo spoločné. Trénovali vždy iba kluby, viesť reprezentáciu odmietli. „Trénovať reprezentačný výber je úplne niečo iné," vyhlásil Mourinho, súčasný tréner Interu Miláno.
Klubový tréner je s hráčmi v neustálom kontakte. Stresové situácie prichádzajú každý víkend pri zápase. Reprezentačný tréner naopak pracuje s hráčmi iba na zrazoch či veľkých turnajoch.
„V klube máte lepší prehľad. V reprezentácii ste odkázaný iba na pozorovanie, na určené termíny. Hráčov máte k dispozícii iba na určitý čas," zamyslel sa Jozef Chovanec, bývalý český reprezentačný tréner.
„Hráči sú v klube pod dohľadom. Viete, v akej sú forme. Poznáte ich zdravotný či psychický stav. V reprezentácii ich nemáte pod kontrolou. Sú rozlietaní po celej Európe. Kontakt je zväčša iba telefonický," vysvetľuje Dušan Galis, bývalý tréner Slovákov.
Málo času v reprezentácii
Obaja uznávaní tréneri sa zhodli, viesť klub je určite jednoduchšie. „Ľahšie je to, samozrejme, v klubovom futbale. Môžete mnoho vecí ovplyvniť. Ak vám v reprezentácii nevyjde pár zápasov, je koniec. Príde kritika. Hráči späť odcestujú do svojich klubov. Hrajú v rozdielnych systémoch a ligách. V každom klube je iná mentalita. Skĺbiť to je náročné," opisoval Chovanec, dnes tréner Sparty Praha.
„V reprezentácii je málo času. Treba skôr navodiť atmosféru, zdvihnúť hráčom sebavedomie," upozorňuje Galis.
Podľa Ladislava Jurkemika, ktorý viedol slovenský tím v rokoch 2002 - 2003, má tréner väčší priestor na prípravu.
„V reprezentácii máte viac času na výber hráčov. V klube musíte pracovať s tým, čo máte v kádri. Limituje vás prestupový termín. V reprezentácii vždy môžu vyskočiť i neznámi futbalisti. V klubovom tíme však naopak môžete lepšie presadiť myšlienky," zdôvodňuje Jurkemik.
Tréner Luiz Felipe Scolari priviedol v roku 2002 Brazíliu k titulu majstrov sveta. S Portugalskom získal na majstrovstvách Európy v roku 2004 striebro. S reprezentačnými výbermi mal úspechy. V minulom roku sa stal trénerom FC Chelsea.
V Londýne ho vítali s fanfárami. Na FC Chelsea však prišla kríza a Brazílčana po siedmich mesiacoch vyhodili. Špecialista na reprezentačné výbery sa vraj nehodí do klubového futbalu. „Nesúhlasím. Sú to iba špekulácie. Na začiatku to nik netvrdil. Vítali ho s pompéznosťou. Boli nadšení," tvrdí Chovanec.
Podľa Galisa neboli Scolariho metódy dôvodom neúspechu tímu. „Vnútri klubu to nefungovalo, niečo bolo narušené. Chelsea bola štvrtá a sú nespokojní. Tréner Arsenalu Londýn už päť rokov nič nedosiahol a je vynikajúci tréner," povedal Galis a podotkol, „Scolari je môj dobrý a veľký priateľ."
Jurkemik nevidí problém
Niektorí hráči Chelsea tvrdili, že nevedia, čo majú hrať. „Je to hlúposť. Ak hráč nemá v hlave, tak sa s ním ťažko pracuje. Je to v inteligencii. Všetko sa naučiť nedá. Futbalista musí vedieť improvizovať a priniesť i vlastnú myšlienku."
Nástupcom Scolariho v Chelsea sa stal Guus Hiddink. Holanďan bude naďalej aj trénerom ruskej reprezentácie.
V minulosti tréneri bežne viedli klub i reprezentáciu. V dnešnom futbale je to výnimka.
„Je to dvojsečné a neschvaľujem to. Mal som ponuku viesť popri českom tíme i Spartu. Odmietol som. Človek nemá pokoj v hlave. Nie je sústredený na jednu vec," myslí si Chovanec.
„Tréner by sa mal koncentrovať iba na jeden tím. Bohužiaľ, za komunizmu bolo bežné, že tréner mal aj päť funkcií," povedal Galis.
Jurkemik si myslí opak. „Nevidím v tom problém. I keď sa hrá dnes oveľa viac zápasov ako v minulosti. Veľa závisí od pomoci asistenta. Závisí to od dohody a akceptácie klubu. Skĺbiť obe funkcie je však psychicky veľmi náročné," uzavrel Jurkemik.