Niektoré rekordy sú nesmrteľné. Na prvých MS v atletike sa blysli aj Slováci

BRATISLAVA. Yleisurheilun Maailmanmestaruuskilpailut. Tak znelo v jazyku hostiteľskej krajiny pomenovanie podujatia, ktoré sa uskutočnilo pred 40 rokmi, 7. až 14. augusta 1983 v Helsinkách.

Bola to výnimočná udalosť, ktorá vošla do histórie. Na premiérových majstrovstvách sveta v atletike súťažilo vyše 1500 športovcov zo 157 krajín.

Šampionát bol mimoriadne úspešný pre československú výpravu, ktorá získala deväť medailí a skončila na štvrtom mieste v hodnotení krajín.

FOTO: MS v atletike 1983

Helsinki boli ideálne javisko

Je to trochu paradox. Atletika, nazývaná tiež kráľovná športov, nemala až do 80. rokov minulého storočia svetový šampionát.

Jej strešná organizácia, vtedy Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF), ktorá vznikla krátko pred prvou svetovou vojnou, rozhodla, že atletické súťaže na olympijských hrách sa budú považovať tiež za majstrovstvá sveta.

Tento trend vydržal dlhé desaťročia, až kým väčšina členských krajín IAAF neprejavila túžbu po vlastnom šampionáte. Vo voľbách dejiska MS 1983 dostali Helsinki prednosť pred západonemeckým Stuttgartom.

„Hoci bolo Fínsko demokratickou republikou, nebolo členom NATO a malo spoločnú hranicu so Sovietskym zväzom, čo z neho robilo v časoch studenej vojny dokonalé javisko pre všetkých,“ napísal s odstupom rokov Toni Reavis, ktorý bol na šampionáte ako reportér denníka Boston Herald.

Kompletná atletická špička sa stretla na jednom štadióne po jedenástich rokoch.

Olympijské hry v Montreale v roku 1976 totiž bojkotovalo viacero afrických krajín a o štyri roky neskôr väčšina západných krajín na čele s USA ignorovala moskovské hry ako odpoveď na sovietsku inváziu do Afganistanu. Helsinki 1983 neovplyvnil žiadny bojkot.

Vyhral aj tínedžer Bubka

Najúspešnejšou športovkyňou sa stala východonemecká šprintérka Marita Kochová, ktorá získala tri zlaté (200 m, štafety 4x100 a 4x400 m) a jednu striebornú medailu (100 m).

V tom čase 22-ročný mladík Carl Lewis vyhral stovku, diaľku a bol aj členom zlatej americkej štafety na 4x100 m. Jeho mladšia sestra Carol získala v diaľkarskom sektore bronz.

Takmer sedemhodinovú súťaž v skoku o žrdi ovládol vtedy neznámy tínedžer Sergej Bubka. Skočil 570 cm a neúspešne atakoval svetový rekord 582 cm.

„Na víťazstvo v takej silnej konkurencii som ani nepomyslel,“ citovalo ho dobové vydanie populárneho športového magazínu Štart. Uplynulo šestnásť rokov, kým sa stal majstrom sveta v skoku o žrdi niekto iný. Bubka bral titul šesťkrát za sebou...

Najmladšou víťazkou majstrovstiev bola len 18-ročná Heike Dauteová z Nemeckej demokratickej republiky, ktorý vyhrala diaľku.

Bol to začiatok jej bezmála dvadsaťročnej úspešnej kariéry. Medaily zbierala už pod menom Heike Drechslerová v skoku do diaľky, aj ako šprintérka.

Pre mnoho fanúšikov bolo najväčším zážitkom strhujúce vyvrcholenie behu na 10 000 metrov. Najlepších päť vytrvalcov sa v cieli vtesnalo do jednej sekundy, Talian Alberto Cova v cieľovej rovinke prešprintoval súperov a vyhral.

Kratochvílová sa zbláznila a získala double

Osemdesiate roky 20. storočia boli zlatou érou československej atletiky a v Helsinkách dosiahla s bilanciou štyri zlaté, tri strieborné a dve bronzové medaily svoje historické maximum. V medailovom poradí krajín predbehli Československo iba tri veľmoci - NDR, USA a Sovietsky zväz.

Najväčšou hviezdou bola bežkyňa Jarmila Kratochvílová.

Dodnes sa spomína na jej priam šialenú kombináciu, ktorú zvládla 9. augusta 1983. Najskôr o 17.35 odbehla semifinále behu na 400 m (ktorý o deň neskôr vyhrala vo svetovom rekorde 47,99) a o 18.10 sa postavila na štart finále osemstovky, kde nedala súperkám šancu. K dvom zlatým pridala Kratochvílová aj striebro zo štafety na 4x400 m.