Isinbajevová zaplnila Lužniki, rozlúčila sa zlatom

BRATISLAVA. Isinbajevová začala súťaž odvážne, ale zle. Latku vo výške 465 cm odspodu vykopla. Opravu mala výbornú. Pokračovanie bolo pre ňu skvostné, hoci netypické.

Bojovala o život. Na 482 cm ešte prehrávala na pokusy s Američankou Jennifer Suhrovou. Latku o päť centimetrov vyššie však preskočila krásne na prvý raz. Súperka ani na trikrát.

Jelena vletela ihneď do hľadiska do neprehľadného davu, v ktorom napokon našla trénera Jevgenija Trofimova. Len­len, že jej stačil podať ruskú zástavu.

Odniesla si ju k rozhodcom a dala postaviť latku na 507 cm (svetový rekord 506 cm utvorila v roku 2009). Rozbehla raz, premohli emócie, skryla sa a plakala. Druhý skok vyzeral sľubne.

Koniec. Alebo len pauza?

Okolo konca kariéry Jeleny Isinbajevovej bolo veľa rečí, ako sa na ženu patrí. Najprv chcela potiahnuť kariéru až do olympiády v Riu de Janeiro (2016).

„Som stále buď čierna alebo biela, neviem sa rozhodnúť,“ hovorila koncom júna na ostravskej Zlatej tretre rozmarne pôvabná ruská atlétka.

„Dám si ročnú pauzu a uvidím. Tretia zlatá olympijská medaila ma stále láka. Ale nikto nevie, ako to napokon bude.“

Istá je iba pomoskovská prestávka. Jelena dávkovala informácie po kvapkách. Tou ďalšou je túžba po dieťati.

Zrazu však ruská tlač priniesla klasický „kvetinkový“ Jelenin monológ, čosi medzi slzami a smiechom, lebo obe podoby sú jej vlastné.

„Keď v utorok 13. augusta, v deň žrdkárskeho finále majstrovstiev sveta vkročím na plochu štadiónu v Lužnikách, budem si musieť zhlboka vzdychnúť. Azda polovica hľadiska budú moji príbuzní a kamaráti. Po šampionáte končím,“ citovali 31-ročnú Volgogradčanku. Včera bolo na šampionáte, ktorý má v embléme jej siluetu, prvý raz plno.

Modrooká brunetka si už jednu prestávku dožičila. Na MS 2009 v Berlíne neskočila základnú výšku, na halových majstrovstvách sveta 2010 zostala bez medaily. Na svetovom šampionáte predvlani v Dägu bola šiesta, a koniec, pauza.

Atlétka, ktorej disciplínu zaraďovali na záver mítingov, aby si diváci vychutnali jej šarm a tance s publikom, zrazu prehrávala. To bolo veľa pre sympatickú, ale predsa trochu márnivú Jelenu. Nemohla si dovoliť byť iba jednou z mnohých. Napokon, viete si v tejto situácii predstaviť Bolta?

Vraj skočila 511 cm

V zime 2012 si však všetko rozmyslela. Zase menila trénera. Od Vitalija Petrova (koučoval aj Bubku) sa vrátila opäť k Jevgenijovi Trofimovovi.

Vlani vo februári skočila v štokholmskej hale posledný svetový rekord 501 cm. Sen o troch olympijských medailách za sebou však v Londýne pochovala, bola tretia.

Na Moskvu sa pripravovala tak, že na tréningu vraj preskočila 511 cm.

„Aj som sa na Trofimova hnevala, že to od radosti niekomu povedal. Som poverčivá, bála som sa, že Moskvu uriekne,“ usmievala sa v Ostrave. Našťastie, nezakríkol.