BRATISLAVA 7. decembra (SITA) - Dominik Hrbatý bol po siedmy raz zvolený za Tenistu roka v SR, hoci sám charakterizoval svoju sezónu 2007 takto: "Bola taká ubolená a zvláštna. Pol roka zranený, pol roka chromý. Nič zázračné. Už by bolo načase, aby ma niekto z mladých začal naháňať. Získať takýto titul s renkingom 135, to je trochu až hanba a priliš ma to neteší," rozpačito sa usmial 29-ročný Bratislavčan na štvrtkovom slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety v priestoroch Národného tenisového centra.
Slovenský rekordér v počte odohratých daviscupových stretnutí absolvoval 4. septembra operáciu dlhodobo problémového lakťa pravej ruky. Rekonvalescencia zatiaľ pokračuje bez komplikácií. "Pred zákrokom som vôbec nečakal, že by som sa mohol vrátiť už na Australian Open, ako to teraz vyzerá. Ak by sa mi to napokon naozaj podarilo, bol by som veľmi spokojný. Záleží na tom, ako sa budem cítiť po týždňovom cykle maximálnej záťaže. Práve dnes som po prvý raz naplno podával, čo bol v podstate posledný prvok. Už môžem hrať všetky údery. Na dvorci sa v ničom neobmedzujem a ničomu sa nevyhýbam. Samozrejme, môže prísť nejaký ten deň únavy, ale keď pôjde len o únavu, tak nemám dôvod znepokojovať sa. Ak vyvstane problém, tak sa voči nemu postavím a budem to riešiť. Musím vydržať troj-štvorhodinovú záťaž niekoľko dní v rade. Rozhodujúca chvíľa príde niekedy o týždeň - potom sa vari už len budem tešiť do Austrálie. Pociťujem obrovský hlad po tenise. Vždy som do toho išiel naplno a len naplno, ale po tejto nútenej prestávke je to na tréningoch priam pasia, doslova radosť z každej vybehanej loptičky," navnadene povedal držiteľ 6 trofejí na okruhu ATP a dodal: "Nedávno som zabehol kilometer za 2:50. Vytrvalostne som na tom ako nikdy v živote. Telo je veľmi dobre pripravené a môžem z toho dosť dlho ťažiť. Možno mám nejaké vrodené fyzické dispozície, ale ono je to všetko najmä o tvrdej práci. Nedá sa to vybudovať za rok-dva. Ja na sebe makám už od nejakých desiatich rokov a teraz som mal možnosť posunúť sa počas obdobia bez tenisu ešte o nejaký ten krok dopredu."
Povestný "srdciar" Hrbatý mohol čakať do marca na "zmrazenie" renkingu z obdobia pred operáciou, ale nechcel špekulovať a otáľať: "Pre mňa tenis znamená život. Túžim byť na kurte a hrať - to mi za tú účasť v kvalifikáciách stojí. Momentálne som pod prvou stovkou a ľudia odo mňa nebudú očakávať veľké výsledky. Počas kariéry som občas uvažoval nad tým, čo sa stane, keď človek padne pod tú stovku. Nezmenilo sa nič. Padol som pod ňu nie vlastnou vinou a možno mi to prinesie aj niečo pozitívne. Organizmus si oddýchol a mám motiváciu ukázať, že do tej svetovej špičky ešte patrím. Verím, že práca, ktorú odovzdám, sa mi zúročená vráti."
Víťaz Hopmanovho pohára 2005 a finalista Davisovho pohára z rovnakej sezóny síce požiadal o voľnú kartu na účasť v hlavnej súťaži dvojhry na Australian Open v Melbourne (14. - 27. januára), ale s udelením tohto privilégia príliš neráta. "Sľubnejšie to je v súvislosti s olympijskými hrami, ktoré by boli už mojimi tretími. Voľnú kartu na Australian Open na 99 percent nedostanem, bol by to taký malý zázrak. Veľkú šancu tomu nedávam - domácim by sa azda muselo zraniť päť ich mladých hráčov. Ja som na grandslamovom turnaji ešte nikdy neúčinkoval v kvalifikácii, ani v začiatkoch nie. Neznamenalo by to však nič iné, než povinnosť vyhrať o tri zápasy viac. Ak pôjdem na kvaldu, tak predtým nenastúpim na žiadnom turnaji. Po dvanástich rokoch by som silvestroval doma. Vianoce určite strávim s rodinou. Na Štedrý deň by som nechcel byť nikde inde na zemeguli ako v Bratislave," zdôraznil Hrbatý, ktorý po pracovnom rozchode s koučom Tiborom Tóthom momentálne spolupracuje len s kondičným trénerom Ivanom Gabovičom. "Zvyšok môjho realizačného tímu som ja sám," zasmial sa niekdajší dvanásty muž počítačového poradia.
Hrbatý v rebríčku figuruje len tri priečky nad slovenskou mužskou dvojkou Lukášom Lackom. O svojich možných nástupcoch v súvislosti s bilančnou anketou i úlohou daviscupového lídra povedal: "Nemusia prísť temné roky. Mladí však síce makajú, ale asi takým štýlom, že len to urobia, čo majú nalinkované. Niekedy si treba pridať a zostať na kurte aj päť-šesť hodín. V zázemí Národného tenisového centra sa pripravujem od jeho dobudovania a ešte sa mi ani raz nestalo, že by niekto z nich zotrval na tréningu dlhšie ako ja. Kým tomu nedajú viac, ako od nich vyžadujú, potom to môže stačiť na hornú stovku, ale nie vrchol. Osobne verím, že sa dostanem aspoň späť do päťdesiatky. Ak Karol Beck preklenie to svoje obdobie a názory, ktoré sa objavili, ak si dá povedať a vráti sa do daviscupového tímu, mohli by sme zasa utvoriť takú skvelú partiu, ako pred vlaňajškom, a dostať sa ďaleko."