Idú za bolesťou, sú hladní po výhre. Prešov je oproti Žiline vo výhode

BRATISLAVA. Keď mal Tibor Tartaľ osem rokov, jeho finálový náprotivok Ernest Bokroš už získal prvý trénerský angažmán v najvyššej slovenskej súťaži.

Bokroš vtedy začal trénovať Zvolen, kam prešiel z pozície asistenta trénera Dukly Trenčín. Ročník ukončil v Slovane Bratislava.

Aj keď je medzi oboma trénermi vekový rozdiel 28 rokov, jedno majú spoločné - obaja viedli mládežnícke reprezentácie.

Bokroš v roku 2015 doviedol dvadsiatku k bronzu na majstrovstvách sveta, Tartaľa od podobného úspechu na šampionáte do 18 rokov delilo 70 sekúnd. 

Aj vďaka tomuto úspechu získal prvú seniorskú ponuku v tíme Prešova, ktorý pred sezónou prešiel obmenou.

Klub z Martina pre finančné problémy predal prvoligovú licenciu práve Prešovu. Ten síce v minulej sezóne vypadol z extraligy do SHL, ale licenciu (pôvodne detviansku) vlastnil bývalý majiteľ klubu Róbert Ľupták, ktorý sa s Prešovčanmi nedohodol na jej odpredaji.

Ľupták sa medzitým stal majiteľom hokejového klubu v Liptovskom Mikuláši. Prešov tým pádom hrá v Slovenskej hokejovej lige po kúpe licencie z Martina.

Nebolo jasné, ako môže tím z krajského mesta zamiešať kartami v súťaži, no napokon po dobrých výkonoch v základnej časti dokráčal pohodlne až do finále súťaže.

Má ich úprimne rád

"Som súčasťou skvelého tímu. Mám úprimne rád svojich hráčov. Som nadšený, ako sa snažia neustále zlepšovať a súťažiť," povedal pre Sportnet tréner Prešova Tartaľ.

Pozíciu hlavného trénera vzal vážne, s tímom pracoval na detailoch forčekingu, aby bol úspešný.

"Nebolo to pre nich ľahké, keď sme to teraz počítali, absolvovali sme spoločne okolo 200 taktických meetingov, museli zmeniť návyky, ale verili tomu a dnes je skvelé ako lovia súpera, používajú hokejky a prinútia ho odovzdať nám puk," vyzdvihol svojich hráčov. 

Pre Tartaľa nie je SHL neznáma. Štyri sezóny pôsobil v lige ako tréner projektu osemnástky. Počas týchto rokov sledoval hru ostatných tímov a zbieral cenné informácie.

Priznal však, že hneď na začiatku si dali za cieľ o ktorom sa potom nahlas nehovorilo, svojou identitou sa dostať do hláv Žiline pred play-off.

Zo štyroch zápasov dvakrát vyhral a raz prehral až po predĺžení. Z možných dvanástich bodov tak pozbieral sedem.

Body však tím stratil s tímami z posledných priečok, s Trebišovom prehral po samostatných nájazdoch, dvakrát nestačil na AquaCity Pikes a so zostupujúcou Rimavskou Sobotou vyhral len raz v riadnom hracom čase. Tartaľ označil stratu bodov za hernú aroganciu k tímovej identite.

Tri momenty play-off