Momenty z apríla 2023 má dodnes v čerstvej pamäti. Ako hlavný tréner stál na striedačke, keď slovenské hokejové talenty bojovali o medailu z MS do 18 rokov po dlhých 20 rokoch.

V kabíne aj pred kamerami a mikrofónmi opakoval, že chce vidieť identitu, obetu, tímovosť, bratstvo. A vďaka týmto kvalitám vytvorilo mužstvo okolo Dvorského či Pekarčíka také silné spomienky, že mu dodnes vháňajú slzy do očí.

TIBOR TARTAĽ je aktuálne trénerom HC Prešov. Koniec reprezentácii ho sklamal, no v rodnom meste našiel nové výzvy z hokejového i osobnostného hľadiska. Po prvýkrát trénuje mužov a s manželkou a deťmi konečne môže sláviť Vianoce.

V rozhovore pre Sportnet prezradil, aké sú jeho osobné i tímové ambície v novom pôsobisku, reagoval na miernu nekonzistentnosť výkonov, jemne poodhalil zákulisie zahmleného odchodu od národného tímu a vyjadril sa aj na adresu Dvorského, Pekarčíka či Štrbáka.

Prešov má za sebou vydarenú prvú štvrtinu základnej časti, patrí mu druhé miesto v SHL a postúpil medzi posledné štyri mužstvá v Slovenskom pohári. V posledných zápasoch sa však tímu nedarí podávať konzistentné výkony. Čomu to pripisujete?

Určite nás teší vydarený vstup do sezóny, a to nielen výsledkovo, ale predovšetkým z hernej stránky. Vnímam pozitívne, akou cestou ideme. Myslím si, že v tíme je veľa mladých hráčov, ktorí nemajú skúsenosti hrať pod tlakom výsledku. Výsledková konzistentnosť je o hráčskej vyzretosti a skúsenosti z predchádzajúcich organizácii, ktoré mali len tie najvyššie ciele.

V prvých 11 zápasoch sme zvíťazili osemkrát a len trikrát sme stratili body. Pre hráčov je dobré, že po období, keď išlo všetko hladko, prišli takéto momenty. Súperi nás vnímajú ako lídra, poctivo sa na nás pripravujú. Je to veľmi dobrý proces pre náš tím, aby sme sa stali ešte silnejšími.

Takže z dlhodobého hľadiska túto nekonzistentnosť nevnímate ako zásadný problém?

Vôbec nie. Keď sa pozeráme na play-off, je to pre nás skvelé, prínosné obdobie. Samozrejme, každý deň musíme tvrdo pracovať a zlepšovať sa a učiť tím nielen výsledkovej, ale aj hernej konzistentnosti.

Spomenuli ste, že príprava tímov na vás je prepracovanejšia.

Je to pekne vidieť aj na vyjadreniach trénerov po vzájomných zápasoch. Každý zdôrazňuje, že prišiel silný tím, líder súťaže, tím, ktorý chce postúpiť. To nasvedčuje tomu, že koncentrácia protivníka proti nám je vyššia než bola na začiatku. A presne to potrebuje náš tím, hrať pod tlakom výsledku každý zápas, pretože play-off znamená hrať pod tlakom a v osobnom nekomforte.

Predpokladám správne, že máte postupové ambície?

Naša vízia je vybudovať do play-off čo najsilnejší a najodolnejší tím, ktorý si prejde všetkými situáciami v základnej časti a následne urobí všetko preto, aby hral finále.

Na postup je určite viac ašpirantov. Najväčším rivalom môžu byť smoliari zo Žiliny. Sú po minuloročnom neúspechu ešte namotivovanejším a ťažším súperom?

Každá sezóna je iná a rovnako to vnímajú aj oni. Každý ročník im priniesol ponaučenie. Pre mňa sú hlavným favoritom ligy. Majú silných, systémovo zdatných hráčov s množstvom skúseností.

Sú favoriti na postup do finále. Minimálne obmenili káder a vhodne ho doplnili. Ja ale vždy hovorím, že play-off je nová súťaž a tam rozhodne vaša identita, tímovosť, obeta a bratstvo.

Ak chcete byť lepší než ostatné kluby v Slovenskej hokejovej lige, musíte byť na to uspôsobení. Dovolíte si povedať, že váš klub je na vyššej úrovni než priemer súťaže?

Cesta je play-off. Že máte navrch v základnej časti je fajn, ale pred vyraďovacími bojmi sa všetko vynuluje a idete od znova.

Ak sa pýtate na zázemie pre hráčov, tak áno, jednou z vecí, ktorú v tomto spoločnom projekte chceme docieliť, je kvalita v tejto oblasti. Stále je v tomto smere na čom pracovať, ale chceme, aby hráči pochopili, na akú cestu nastúpili a čo chceme vidieť na jej konci.

Máte zázemie na porovnateľnej úrovni s extraligovými klubmi?

Ja to zatiaľ môžem porovnať len s reprezentáciou, kde to fungovalo na veľmi dobrej úrovni. Určite ešte nie sme ani na polceste k extralige, ale s vedením každý deň tvrdo pracujeme na tom, aby sme sa postupnými krokmi na túto métu dostali.

Prebrali ste klub pred touto sezónou. Prísť do organizácie s tak ambicióznymi cieľmi pre vás zrejme musela byť výzva.

Beriem to nielen ako výzvu, ale aj ako veľkú zodpovednosť. Tým, že som Prešovčan, žijem tu, vyrastajú tu moje deti, ale zároveň preberám zodpovednosť za mladú generáciu trénerov, keďže sa, dúfam, pri pohľade na mňa rozhodnú aj ďalšie kluby angažovať mladých koučov, vnímam to takto.

Pracujete rád pod tlakom?

Po štyroch rokoch v reprezentácii som na tlak absolútne pripravený. Tam ste pod ním vždy. Hráte na medzinárodnej úrovni. Navyše sa hovorí, že byť pod tlakom je privilégium, pretože je to znak toho, že niečo robíte dobre a ktosi na vás tlačí a má očakávania.

Ste rodák z Prešova, zavážilo pri rozhodovaní aj to?

Zavážili najmä ľudia, s ktorými som sa tu stretol – Rudo Jurčenko, Marek Zagrapan, Pavol Hajduk a štyria odhodlaní majitelia - patrioti, ktorí ukázali vášeň a dávajú do toho kvantum svojich zdrojov.

Rozhodlo aj to, že som bol štyri roky preč od rodiny. S rodinou som netrávil žiadne sviatky, Vianoce. Mám dvojročných synov Alexa a Filipa a s manželkou sme to vyhodnotili ako skvelú príležitosť pre nás ako rodinu. Nie je nič krajšie, ako doma budovať športovú komunitu a tým zveľaďovať rodné mesto a zanechať odkaz svojim deťom.

Mali ste aj platovo či úrovňovo zaujímavejšie ponuky?

Platovo boli veľmi zaujímavé ponuky, ale to už je bezpredmetné (úsmev). Prešov mi vytvoril skvelé podmienky a som šťastný, že som práve tu.

Nie je to tak dávno, čo vás hokejová verejnosť poznala ako trénera reprezentácie do 18 rokov. Cítite sa viac doma v trénovaní národného tímu alebo na klubovej úrovni?

Je to odlišný typ práce. V reprezentácii je veľa cestovania, kladie sa veľký dôraz na rast mladých hráčov smerom k draftu. V projekte neriešite až tak, či vyhráte alebo prehráte. Medzinárodné turnaje smerujete k majstrovstvám sveta. Som veľmi šťastný, že som bol súčasťou cesty posledných dvanástich draftovaných Slovákov.

Naopak, v klube je to o stanovenom cieli - play-off, finále, postup. Nepozeráte sa doľava-doprava, musíte dennodenne pracovať, aby ste porážali súperov, získavali body a takto prilákali fanúšikov na štadión.

Predpokladám, že je iné pracovať s hráčmi do 18 rokov a s profesionálmi.

Pred mladými hráčmi si musíte držať istý výchovný odstup a na vaše požiadavky v zápase dlhšie reagujú. Na tej mužskej úrovni si môžete dovoliť viac komunikovať so zverencami o rôznych bežných témach. (smiech)

Hokejovo máte v princípe hotových hráčov. Je to ľahšie v procese anticipácie. Avšak rovnaké je, že aj mladšieho, aj staršieho hráča musíte individuálne posúvať, aby tím rástol. Musíte sa naučiť športovo žiť s ich chybami a dovoliť im rásť.

Váš odchod z reprezentácie bol trochu zahmlený. Priblížite ho trochu?