Hudáček spravil intergalaktický prestup. Čakala ho plná chladnička

Najužitočnejší hráč slovenskej hokejovej reprezentácie v augustovej olympijskej kvalifikácii LIBOR HUDÁČEK prestúpil z ruskej KHL do švajčiarskej NLA. Hneď v prvom zápase za HC Lugano strelil dva góly.

Ešte koncom minulého týždňa si hral za Neftechimik Nižnekamsk v KHL a v utorok si už nastúpil na svoj prvý zápas za Lugano vo švajčiarskej lige. Prečo si z Ruska tak náhle odišiel?

Keby som to vedel, tak by som to aj niekomu povedal (smiech). Určite je to zhoda viacerých okolností. Nebol som spokojný s časom stráveným na ľade, ktorý bol zväčša okolo 14-15 minút. Samozrejme, zo strany vedenia klubu som dostával pripomienky, aby som viac bodoval, čomu rozumiem.

Nároky na cudzinca sú v Rusku dosť vysoké. Je ešte len začiatok sezóny a netreba robiť paniku. Góly by boli otázkou času, o tom som presvedčený. Po prvých šiestich zápasoch sa ma v klube chceli zbaviť. S tým som, samozrejme, nesúhlasil, aby so mnou zo dňa na deň niekto rozviazal platnú zmluvu.

Ako zareagovali v Nižnekamsku?

Dali ma na jeden zápas na farmu do Iževska. Keď som sa po ňom vrátil späť do hlavného tímu, tréneri a manažment tímu už komunikovali so mnou inak. Tvrdili, že som dôležitá súčasť tímu a podobne.

Kto pozná, ako to chodí v hokeji, vie, že to bolo také klasické „bububu“. Podobné to mal aj Američan Dan Sexton. V tomto smere je to v Rusku s legionármi špecifické. Mal som šťastie, že viem po rusky a tak som dokázal komunikovať normálne s vedením resp. spoluhráčmi.

Prečo napokon došlo k prestupu?

Dostal som následne dve ponuky do Švajčiarska, na ktoré bolo nutné okamžite reagovať. Nižnekamsk ma však nechcel pustiť. Počas tripu do Helsínk a Rigy sa objavila tretia švajčiarska ponuka, do Lugana. Manažment nakoniec usúdil, že by bude zbytočné držať ma nasilu.

Necítil som sa v klube v pohode, tak ako v minulej sezóne. Musím povedať, že na konci dňa sa Rusi zachovali férovo. Napríklad z finančného hľadiska neriešili môj čas na farme. Rozviazali sme spoluprácu, podali sme si ruky a nabral som smer Švajčiarsko.

Odchodom do Švajčiarska si si finančne polepšil alebo naopak?

Lugano prebralo moju zmluvu, ktorú som mal v Nižnekamsku. Akurát život bude vo Švajčiarsku trošku drahší ako v Rusku (smiech).

Na druhej strane, kvalita života bude vyššia a možností, ako tráviť čas v meste, viac.

Domino Graňák mi vravel, že som spravil „intergalaktický“ prestup (smiech). Aj Martin Gernát, ktorý hrá v Lausanne, mi gratuloval, že som v najkrajšom meste na svete. Lausanne, kde som bol minulý rok, je tiež krásne mesto. Uvidím, ak bude čas, rád si Lugano pozriem. V prvom rade som tu pre hokej.

Ako ťa prijali v novom prostredí?

V pondelok popoludní som prišiel do Lugana. Cesta bola trošku strastiplná, keďže z Nižnekamsku som šiel cez dva prestupy do Milána, kde ma čakal už zástupca klubu. Našťastie, batožina mi prišla kompletná.

Vybalil som si v apartmáne veci a išiel večer na tréning s juniormi, keďže A-tím tu nemáva ani rozkorčuľovanie pred zápasom. Nebol som štyri dni na ľade a bez kontaktu s ním, neviem ako by som vyzeral v zápase (smiech).

Od prvých dní sa tu cítim dobre. Kabína a podmienky na prácu sú tu výborné. Taktiež si všímam veľmi ľudský prístup zo strany klubu. Napríklad hneď po tréningu s juniormi ma zobral tréner na večeru, kde sme prebrali hokejové aj bežné záležitosti.

Alebo po príchode do apartmánu ma čakala plná chladnička potravín, aby som sa sústredil na podstatné veci a nebehal, unavený po prílete, v supermarkete a hľadal, čo si dám na raňajky pred zápasom. Ešte čakám na služobné auto, to by malo prísť v piatok. Som zvedavý, čo mi vybrali (smiech).

Keďže nemáte rozkorčuľovanie pred zápasom, spoznal si nových spoluhráčov až tesne pred zápasom?

V podstate áno. Na predzápasovom mítingu pred odchodom do Rapperswilu som sa so všetkými zoznámil.

Zdá sa, že zoznámenie bolo rýchle, lebo hneď v prvom zápase si strelil dva góly a vyhlásili ťa za prvú hviezdu. Ako by si ich opísal?

Som rád, že som mal takýto začiatok. Prvý gól mi pripravili moji spoluhráči Boedker s Arcobellom. Spravili peknú akciu na ktorej konci som dorazil puk do poloodkrytej bránky.

Na druhý gól mi prihral obranca do brejku, pokryl som si kolenom puk pred napádajúcim hráčom a blafákom na bekhend som si položil brankára. Smiali sme sa, že akcia, keď som ušiel, bola jediná, ktorú sme si stihli pred zápasom so spoluhráčmi nakresliť. Nakoniec z toho vyšiel pekný gól.

V Rusku aj v reprezentácii si hral na pozícii centra, v útoku s bývalými hráčmi NHL Mikkelom Boedkerom a Marcom Arcobellom si bol na pravom krídle. Kde sa lepšie cítiš?

Tak o mne je známe, že som rád na puku. S ním na hokejke máte možnosť ovplyvňovať viac hru. Ako krídlo ho máte trošku menej a preto radšej hrám na centri. Marc Arcobello je skúsený center a prihrávkami ma hneď v prvom zápase dostatočne zásoboval aj na krídle. Spolupráca medzi nami a aj Mikkelom by mohla fungovať dobre a dlho.

Vo februári budúceho roka čaká Slovensko zimná olympiáda v Pekingu. Na olympijskej kvalifikácii v auguste si patril k najlepším hráčom reprezentácie. Ako vidíš šance tímu v skupine s Fínskom, Švédskom a Lotyšskom?

Pre mňa sú olympijské hry obrovskou motiváciou. Aj preto som chcel byť počas sezóny v tíme, v ktorom budú na mne stavať, aby som sa na olympiádu v prvom rade dostal a následne bol na nej aj vo forme.

Ešte som nemal to šťastie byť olympionikom a pre každého športovca je česť zúčastniť sa na olympiáde. V roku 2022 bude turnaj navyše aj s hráčmi NHL, takže celý nielen hokejový svet bude tento turnaj sledovať.

Čo sa týka tímov, tam si naozaj nenavyberáme. Dostali sme Severanov na základe postavenia v rebríčku. Keď chceme dosiahnuť úspech, budeme musieť vedieť poraziť hocikoho. Dúfam, že sa nám bude dariť a potešíme ľudí.