Tento článok vznikol v spolupráci s FutbalTour, športovou cestovnou kanceláriou, vďaka ktorej zažijete NHL naživo.
Ste zo Slovenska? Číslo 20, však? Skvelý hráč s veľkou budúcnosťou. Tieto slová sme si v posledných dňoch vypočuli viackrát. A nielen v Montreale, ale aj v 260 kilometrov vzdialenom Quebecu.
Meno Juraj Slafkovský je pre niektorých fanúšikov ťažký rébus, ale jeho výkony sa nedajú prehliadnuť.
Pozitívne ho hodnotí aj STU COWAN, renomovaný reportér denníka Montreal Gazette.
„Myslím si, že keď prišiel do NHL ako 18-ročný, bol to chlapec v tele muža. Teraz sa z neho stáva muž v mužskom tele," vysvetľuje Cowan v salóne montrealskej arény Bell Centre.
Počas nedávneho zápasu proti Calgary (4:2) ste na sociálnej sieti napísali, že zo Slafkovského sa stáva beštia. Prečo si to myslíte?
Hrá presne podľa svojej veľkosti a sily. Po zápase som mu povedal: Už si začínaš uvedomovať, aký si vlastne veľký a silný? Len sa usmial a povedal, že áno. A to je veľká časť dôvodu, prečo teraz hrá oveľa lepšie.
Pri veľkých hráčoch to tak často býva, podobne ako pri Ericovi Lindrosovi. Keď boli mladí, boli takí veľkí, že sa od nich súperi jednoducho odrážali. Vlastne ani nemuseli vedome používať svoju silu, pretože hráči do nich narážali sami.
Teraz sa však učí využívať svoju veľkosť efektívne – držať si puk, odtláčať súperov, rozdávať hity. Proti Flames tam bola jedna situácia v presilovke pred bránkou, keď doslova prešiel cez hráča. Takmer náhodou a ten chlap jednoducho spadol.
Myslím si, že keď prišiel do NHL ako 18-ročný, bol to chlapec v tele muža. Pamätám si, že deň pred draftom v Montreale som s ním robil prvý rozhovor.
Ja som dosť veľký chlap – mám 193 centimetrov a okolo 100 kíl – a keď som ho videl, hovorím si: Ty máš 18? Keď som ja mal 18, bol som oveľa nižší a chudší.
Teraz sa z neho stáva muž v mužskom tele. A presne to sledujeme.
Od začiatku kariéry v NHL sa považoval za kreatívneho hráča, no v prvej formácii sa musel naučiť, ako využívať svoju postavu v súbojoch. Našiel teraz ten správny balans?
Myslím si, že jeho kreativita bola do istej miery potlačená. Keď hral so Suzukim a Caufieldom, nemohol ju až tak využívať, pretože jeho hlavnou úlohou bolo ísť do rohov, vybojovať puk, dostať ho k nim a ísť pred bránku.
Nemyslím si však, že je náhoda, že hrá tak dobre – dokonca ešte lepšie – odkedy ho dali k Demidovovi a Kapanenovi. Teraz on poháňa túto formáciu. Prenáša puk cez stredné pásmo, reže si cestu do stredu klziska, hrá takmer ako center, hoci ním v tejto lajne nie je, a vytvára priestor pre spoluhráčov.
Pýtal som sa na to aj Nicka Suzukiho. Ten povedal, že keď prišiel do ligy, cítil, že sa musí viac podriadiť skúsenejším hráčom. A pravdepodobne to bolo rovnaké aj pri Slafkovskom, keď hral s tými dvoma.
Teraz sú v tejto lajne prakticky traja rovnocenní hráči. Všetci sú mladí, Kapanen je najstarší a má len 22 rokov. Myslím si, že sa navzájom ťahajú. Ale Slafkovský je ten, kto túto lajnu poháňa, aj keď nie je center.
Mohol by podľa vás niekedy hrať na pozícii centra?
Neviem. Myslím si, že je efektívnejší na krídle, kde môže hrať takmer ako center, ale zároveň lepšie využívať svoju veľkosť pri mantineloch a v rohoch klziska. Je to však zaujímavá myšlienka do budúcnosti.
Neviem, či niekedy hrával centra a úprimne, nikdy som sa ho na to nepýtal. Myslím si, že raz niekto spomínal, že odohral len pár zápasov na centri a povedal, že je tam príliš veľa korčuľovania.
Stále si však myslím, že najefektívnejší je na krídle. Zároveň treba povedať, že systém Martina St. Louisa je veľmi flexibilný – rola útočníka číslo jedna je zameniteľná, nezáleží na tom, či ide o centra alebo krídelníka. A práve preto mu tento systém veľmi sedí.
St. Louis bol s Jurajom veľmi trpezlivý, rovnako ako Kent Hughes (generálny manažér, pozn. red.) a celé vedenie klubu. St. Louis minulý rok povedal veľmi výstižnú vetu – pri Slafkovskom to nie je ako navigácia v mobile, kde zadáš cieľ a ideš rovno. On sa tam dostane, ale cesta k tomu nebude priamka. A teraz mám pocit, že tá trajektória sa začína vyrovnávať.
Dlho hral v prvom útoku, no v posledných zápasoch nastupuje v druhej formácii. Zmenila sa nejakým spôsobom jeho hra? Ak áno, ako?
Áno, v podstate áno. Zmenil sa a myslím si, že sa stal lídrom svojej formácie – podobne ako je Suzuki lídrom v tej prvej. Myslím si, že St. Louis si to už uvedomuje, pretože táto formácia je pokope už relatívne dlho.
V Montreale sa dlhodobo rieši otázka, že treba nájsť centra do druhej lajny. Zdalo sa, že tým druhým centrom je Kirby Dach. A zrazu sa rieši opačný problém – tím musí nájsť krídelníka, ktorý by zapadol k Suzukimu a Caufieldovi.
Slafkovský úplne zmenil dynamiku tímu. Hughes o tom hovoril, že ak sa po návrate Dacha ukáže, že to s ním nefunguje, na prestupovej uzávierke sa môžu poobzerať po inom útočníkovi k Suzukimu a Caufieldovi.
Ale Slafkovského tam už určite nevrátia. V tejto fáze by to nedávalo absolútne žiadny zmysel.
Stal sa z neho v druhej formácii lepší hráč?
Áno, bez pochýb. Je oveľa lepší hráč. Nechcem povedať, že má úplnú voľnosť, ale má viac slobody – a hlavne viac zodpovednosti v tejto lajne, než mal v prvej. A tú zodpovednosť prijal. Myslím si, že ho baví byť lídrom tejto formácie.
Úprimne, zapôsobil na mňa už od prvého dňa, keď som ho spoznal deň pred draftom. Nielen tým, aký bol veľký, ale tým, aký bol vyspelý na 18-ročného chalana a ako prirodzene zvládal všetko, čo s hraním v Montreale prichádza. A to je ťažké pre kohokoľvek.
Teraz si zoberte, že ide o chlapca, ktorý prichádza do novej krajiny, do nového mesta, ktoré je úplne iné než akékoľvek iné v NHL – s angličtinou, francúzštinou a pravdepodobne najväčším mediálnym tlakom na hráča v celej lige. A niekedy zabúdame, aký je vlastne mladý. Má len 21 rokov.
Všetko zvládol neuveriteľne dobre. Nikdy neboli žiadne správy o problémoch mimo ľadu. Je výborný k fanúšikom, má skvelý vzťah so spoluhráčmi, výborný zmysel pre humor. Je dobrý k médiám, je veľmi uvoľnený pri rozhovoroch, vie byť vtipný a nebojí sa robiť si srandu zo seba.
Či hrá zle alebo dobre, nenechá sa tým položiť. Nelieta príliš vysoko, ale ani nepadá príliš nízko. A viem, že keď tu bol Jesperi Kotkaniemi, bol to jeden z problémov – keď sa mu darilo, bol extrémne hore, keď sa mu nedarilo, bol úplne dole.
Slafkovského mentalita je však od momentu, keď prišiel do Montrealu, veľmi stabilná. Zdá sa, že ho len máloktoré veci dokážu rozhodiť. A na niekoho takého mladého je to naozaj, naozaj pôsobivé.
Takže mentálne je veľmi silný?
V tomto smere určite áno. Musel veľmi rýchlo dospieť. Odišiel z domu už ako štrnásťročný a v tom veku žil sám. Pamätám si, ako bol Hughes prekvapený, keď sa to dozvedel. Spýtal sa: A kto mu varil? A odpoveď bola: On sám.
Takže je to veľmi vyspelý chalan. A myslím si, že presne to bol jeden z dôvodov, prečo si ho Canadiens vybrali v drafte. Nebolo to len o tom, že je výborný hokejista. Verili, že dokáže zvládnuť všetko okolo.
Veď to vidíte sami – množstvo médií, pozornosť, fakt, že v Montreale nemôže ísť nikam bez toho, aby ho ľudia spoznali. A to je náročné pre kohokoľvek, nieto ešte pre mladého hráča. On však s tým nemá problém.
A nielen on – všetci mladí hráči v tomto tíme to zvládajú dobre. Chodia von, do reštaurácií, podpisujú sa fanúšikom, sú s nimi v pohode.
Mnohí iní hráči s tým v Montreale mali problémy. Jonathan Drouin napríklad veľmi bojoval s tlakom, dokonca pre psychické problémy vynechal play-off.
Slafkovský však všetko, čo naňho prišlo, zvládol mimoriadne dobre. A povedal som mu to už viackrát – som naozaj rád, že sa mu teraz tak darí, pretože je ťažké nemať ho rád.
Je to veľmi sympatický chalan. Keď sa s ním rozprávate, cítite to z jeho osobnosti. Spoluhráči ho milujú a v kabíne je cítiť silné puto, sú ako bratstvo. A on je jeho veľkou súčasťou.
VIDEO: Rozhovor s Jurajom Slafkovským po zápase s Floridou
Najvýraznejšie osobnosti Canadiens sú bezpochyby Nick Suzuki a Cole Caufield. Priamo v Montreale sme si však všimli, že medzi fanúšikmi sú veľmi populárne aj ďalšie dva veľké talenty - Ivan Demidov a Lane Hutson. Pomáha Slafkovskému, že isté očakávania a tlak sa presunuli aj na iných hráčov?
Bez pochýb. O tom som úplne presvedčený. Spočiatku to bolo celé len o ňom. Po drafte ste všade videli iba dresy so Slafkovským. Teraz už vidíte dresy s Hutsonom, Demidovom, Caufieldom… a ďalšími.
Určite mu to pomohlo, pretože reflektory už naňho nesvietia tak silno ako predtým. Sú tu aj ďalší chalani. A aj preto je tento tím teraz taký dobrý – majú veľa mladých hviezd a všetky majú ešte kam rásť.
Jeden reportér z Toronta, keď tu boli Maple Leafs pred pár týždňami, za mnou prišiel a povedal mi: Budeš si užívať, že v NHL pokrývaš práve tento tím. A potom mi začal menovať vek hráčov – 22, 21, 19, 20, 23…
Montreal je najmladším tímom v NHL a zároveň jedným z najlepších v lige, a to napriek všetkým zraneniam, napriek tomu, že brankár Sam Montembeault mal slabšie obdobie. Aj tak sú v prvej sedmičke NHL v streleckej produktivite.
Takže áno, myslím si, že tlak na Slafkovského je dnes menší, pretože má okolo seba ďalších hráčov. Už sa od neho neočakáva, že potiahne všetko sám. Zodpovednosť je rozdelená medzi viacerých.
Na Slovensku je to bezpochyby najpopulárnejší hokejista a športovec vôbec a sú na neho kladené veľké očakávania. Naučil ho Montreal, ako zvládať tlak?
Rozprával mi o tom. Raz som sa ho pýtal na tlak v Montreale a on mi povedal: Úprimne? Väčší je doma.
A myslím si, že Canadiens s týmto faktorom rátali už pri rozhodovaní na drafte, keď si ho vybrali, verili, že dokáže zvládnuť všetko, čo ho tu čaká.
Ako mi sám hovoril, myslím, že to bolo začiatkom tohto roka, kúpil si nový byt. A Mešár bol vtedy v Montreale počas tréningového kempu, tak sa išiel pozrieť k nemu domov. Byt je naozaj pekný, má tri izby a všetko ostatné.
O pár dní mi potom rozprával historky zo Slovenska, že tam ľudia hovoria, ako keby mal obrovskú vilu, všade luxus a podobne.
Smial sa na tom, ale práve tým chcel ukázať, aký obrovský mediálny a spoločenský tlak je naňho doma v porovnaní s tým, čo zažíva tu.
Nie veľa mladých hráčov môže povedať, že po príchode do Montrealu je pod menšou žiarou reflektorov než tam, odkiaľ prišli. Vlastne možno je iba jediný – Jean Béliveau, keď prišiel z Quebecu do Montrealu.
A práve to je jeden z hlavných dôvodov, prečo si myslím, že uspel. A zároveň aj jeden z dôvodov, prečo si ho klub vybral v prvom kole draftu.
Máte s Jurajom nejaký špeciálny alebo obľúbený moment? Skúste vybrať jeden z jeho výkonov na ľade a jeden z osobnej skúsenosti s ním počas rozhovorov.
(Chvíľu premýšľa) to je dobrá otázka. Keď sem prvýkrát prišiel, mal hokejku oblepenú len bielou páskou na špičke čepele. Brendan Gallagher si z neho robil srandu, že takto sa to v NHL nerobí, že si to musí zmeniť. Na chvíľu to aj zmenil, ale teraz je späť pri tom pôvodnom štýle.
A keď si dnes pozriete juniorský šampionát, tak zrazu polovica hráčov používa podobné oblepenie čepele ako Slafkovský. Spomenul som mu to nedávno a len sa na tom zasmial. Taký jednoducho je.
Pamätám si aj inú situáciu. Raz som ho stretol po zápase pri hoteli, asi hodinu a pol po skončení duelu. Bol tam so svojou starou mamou. Predstavil ma jej. Samozrejme, nehovorila po anglicky, ale celé to pôsobilo veľmi rodinne, veľmi prirodzene.
Čo sa týka momentov na ľade, nemyslím si, že by bol jeden konkrétny moment, ktorý by vyslovene vyčnieval. Skôr je to celý proces. Bolo úžasné sledovať jeho vývoj.
Po jeho prvej sezóne som napísal niekoľko stĺpčekov, že ešte nie je pripravený na NHL. Vyzeral stratený v obrannom pásme, hra bola preňho príliš rýchla.
Tréner St. Louis však nedávno povedal, že hra sa pre neho spomalila, a to preto, že sa viac hýbe, viac korčuľuje a je rýchlejší.
Takže nemám jeden konkrétny 'wow' moment, ktorý by mi hneď napadol. Skôr je to radosť sledovať jeho cestu – od toho chlapca, ktorého som stretol deň pred draftom, až po hráča, ktorým je dnes. A nielen hráča, ale aj človeka mimo ľadu.
Príchod Ivana Demidova do Montrealu na jar minulého roka spôsobil veľký rozruch medzi fanúšikmi. Ako podľa vás zapadol do tímu?
Je to veľmi podobné ako v prípade Slafkovského. Napríklad na Štedrý deň bol spolu s Laneom Hutsonom na vonkajšom klzisku v Montreale, kde korčuľovali s deťmi. To veľa hovorí samo o sebe. Je naozaj veľmi vyspelý na svoj vek.
A opäť si myslím, že Canadiens si pri jeho výbere dali extrémne záležať na skautingu. Mali skauta, ktorý ho poznal veľmi, veľmi dobre. Bol v úzkom kontakte s ruským prostredím a s hráčmi z toho regiónu a práve vďaka nemu si boli istí, že tento chalan zvládne Montreal.
V minulej sezóne za ním dokonca išli priamo do Ruska. A dostali za to veľa kritiky, pretože v tom čase tam takmer nikto necestoval.
Napriek tomu tam šli, Hughes, Jeff Gorton (prezident hokejových operácií, pozn. red.) a myslím, že aj ďalší ľudia z vedenia, len aby sa presvedčili, ako na tom je, ako sa má a či existuje reálna šanca dostať ho do Montrealu.
A fakt, že sa im to podarilo, že ho priviedli sem a že tu strávil celé leto, mu veľmi pomohol. Klub mu vybavil byt, korčuľoval takmer každý deň v tréningovom centre v Brossarde. Bola tu s ním aj jeho priateľka.
Navyše, jeho angličtina bola už vtedy veľmi dobrá, a to na niekoho, kto sa nový jazyk naučil za taký krátky čas, je to mimoriadne pôsobivé. A myslím si, že aj toto mu výrazne uľahčilo adaptáciu.
Vzhľadom na to, ako vyzerá prvá polovica sezóny Montrealu, nepostup do vyraďovacej fázy by bol zrejme veľkým sklamaním. Môže toto mladé mužstvo pomýšľať na viac ako prvé kolo play-off?
Ešte pred sezónou, na golfovom turnaji, Jeff Gorton povedal, že by to nebolo sklamanie, keby sa tím nedostal do play-off. Pripomenul, že nikto ich to ani minulý rok nečakal.
Keď som vstupoval do tejto sezóny, myslel som si, že tento tím má na sto bodov. Keby mi však niekto povedal, že budú mať toľko zranení a že Montembeault nebude chytať ideálne, asi by som tomu neveril.
A napriek tomu to vyzerá, že sto bodov môžu dosiahnuť. Takže to, kde sú teraz v tabuľke, nie je žiadna náhoda.
A budú len lepší. Keď sa vráti Dach, ak Montembeault začne chytať lepšie… A keď sa pozriete na Jacoba Fowlera, ten už vyzerá ako potenciálna jednotka. Navyše príchod Philipa Danaulta im veľmi pomohol. To bola veľká posila, najmä smerom dozadu.
Úprimne, bol by som veľmi prekvapený, keby sa nedostali do play-off. A myslím si, že tento rok už môžu vyhrať aj nejaké kolá. Skúsenosti z minulej sezóny im veľmi pomohli.
Ak budú mať brankársku istotu, góly strieľať vedia, to už sme videli.
Je to dobrý tím. Keď začínali prestavbu, cieľ nebol len dostať sa do play-off a dúfať, že sa niečo stane.
Cieľom bolo vybudovať tím, ktorý bude desať rokov po sebe v play-off a každý rok bude mať šancu bojovať o Stanleyho pohár – ako Tampa Bay alebo Colorado. A k tomu sa postupne dostávajú.
Nemyslím si však, že sú už teraz reálnym kandidátom na Stanleyho pohár. Sú stále veľmi mladí, možno ešte nie dosť veľkí a dostatočne tvrdí na play-off hokej. Budú musieť pridať viac fyzickosti a skúseností. Videli sme to napríklad minulý rok proti Washingtonu.
Ale je to neuveriteľne zábavný tím na sledovanie. Fanúšikovia ho milujú, videli ste to aj nedávno v hale. Roky to bolo o tom, že Canadiens sa spoliehali na Careyho Pricea a snažili sa vyhrávať 3:2 alebo 2:1.
Dnes vyhrávajú 5:4, dávajú päť, šesť gólov. Vždy sú v hre o víťazstvo. Kedysi, keď prehrávali 3:1 už v prvej tretine, fanúšikovia doma prepínali kanál. Dnes, keď prehrávajú 3:1 ešte päť minút pred koncom, fanúšikovia takmer očakávajú, že to otočia.
A to je obrovská zmena za iba štyri roky prestavby.
Ako dobrý môže byť Montreal za tri-štyri roky?
Myslím si, že tento rok sa už musia dostať do play-off a mali by vyhrať aspoň jedno kolo, možno dokonca dve. O dva roky – nie už v budúcej sezóne, ale v tej nasledujúcej – by podľa mňa mali byť pripravení reálne bojovať o Stanleyho pohár.
Od toho momentu by mali byť kandidátom na titul šesť, možno sedem rokov v rade.
A ďalšia kľúčová vec je, že si už poistili veľa mladých hráčov dlhodobými zmluvami. Podpísali Caufielda, podpísali Hutsona, Slafkovského a ďalších. Všetci uzavreli zmuvy za menej, než by pravdepodobne dostali inde, keby išli na trh.
Dlhé roky platilo, že hráči nechceli ísť do Montrealu – žiare reflektorov boli príliš silné, tlak obrovský, zlé počasie, vysoké dane… Bolo veľa dôvodov, prečo sa tomuto klubu hráči vyhýbali.
Teraz sa to však mení. Dnes chcú do Montrealu ísť mladí Američania, mladí Európania, mladí Kanaďania.
V tíme je výborný mix a hráči sa tu cítia dobre. Baví ich tu hrať. Veľa z toho ide za Jeffom Gortonom, Kentom Hughesom a Martinom St. Louisom. Hráči milujú hrať pre St. Louisa a vedenie s nimi zaobchádza férovo.
Prečo majú hráči Montreal tak radi?
Je to jednoduché – pretože vyhrávajú. Hughes povedal, že keď ešte pracoval ako agent, vždy platilo jedno pravidlo: hráči chcú hrať tam, kde môžu vyhrávať.
Dnes každý hovorí, že všetci chcú ísť na Floridu, kvôli počasiu a podobne. Ale pravda je taká, že keď Florida nevyhrávala, nikto tam nechcel hrať. Rovnako Tampa Bay.
Hughes hovoril, že hráči chcú ísť tam, kde vidia šancu na víťazstvo. A tí, ktorým na výhrach až tak nezáleží, tých asi ani nechcete mať v tíme.
A tu v Montreale tú šancu vidia. Je to skvelé mesto – vyrastal som tu – a keď Canadiens vyhrávajú, je to najlepšie miesto na hokej na svete. V tomto meste je hokej všetkým a ľudia milujú tento tím.
A milujú ho aj preto, že je mladý, zábavný a dáva góly. Dlhé roky tu nebol ofenzívny tím ako kedysi – pamätáme si éru ‚Flying Frenchmen‘ – a potom sa z Canadiens stal skôr nudný tím.
Carey Price bol hviezda, skúšali vyhrávať 3:2, 2:1, možno sa nejako dostať do play-off a dúfať, že nás Carey Price potiahne, ako to urobil v roku 2021.
Philip Danault hovoril aj nedávno, že keď hrali finále Stanleyho pohára v roku 2021 proti Tampe, mali veľa šancí, ale nedokázali ich premieňať. A presne preto tú sériu prehrali.
Tento tím je dnes úplne iný. Ak sa o pár rokov dostanú do finále Stanleyho pohára, budú schopní strieľať góly. Ofenzíva už dnes nie je problém tohto mužstva.
Sledujete aj mužstvo Lavalu v AHL? V zostave nastupuje aj Filip Mešár, prvokolový výber Montrealu z roku 2022. Myslíte si, že sa niekedy dokáže presadiť v talentom nabitej zostave Canadiens?
Laval nesledujem úplne detailne, viac to má na starosti môj kolega, ale videl som pár zápasov a Mešára som videl tiež aj na rozvojovom kempe. A úprimne, odkedy je v organizácii, nejde mu to ideálne. Viem, že na začiatku minulej sezóny hral v Lavale dobre, potom sa zranil a to ho úplne pribrzdilo.
Túto sezónu som ho úprimne nevidel hrať veľmi často, takže to nechcem hodnotiť príliš ostro, ale viem, že jeho čísla nie sú dobré.
Naozaj neviem, či sa dokáže presadiť práve v Montreale. Bude to zaujímavé. Zmlúv je len určitý počet a Canadiens budú podpisovať ďalších hráčov. U Mešára to bude už štyri roky od draftu, takže jeho nováčikovský kontrakt sa blíži ku koncu.
Ak mám byť úprimný, nemyslím si, že má v Montreale veľkú budúcnosť. V organizácii už majú veľa hráčov a on nie je typ, ktorý by zapadal do toho, kam sa tím posúva. Potrebujú byť väčší, silnejší, fyzickejší – a to nie je jeho hra.
Ak by som mal tipovať, Canadiens ho nenechajú odísť len tak zadarmo. Možno ho pribalia do nejakého trejdu, ako súčasť balíka. Stále je to hráč z prvého kola draftu a prvé kolo nedosiahneš, ak nemáš talent. Iné tímy oňho môžu mať záujem. Možno by mu pomohol nový začiatok v inom klube.
A možno aj on sám už cíti, že potrebuje zmenu. Vidí, že z Lavalu boli povolaní hráči ako Owen Beck, ďalší chalani, teraz aj Samuel Blais, a on nebol ani len spomenutý. A nie je to pritom jeho prvá sezóna v Lavale.
V tejto chvíli si nemyslím, že má veľkú šancu presadiť sa v Montreale. Ak nie tu, tak mu prajem, aby dostal novú šancu v inej organizácii.
Navyše prišiel do Montrealu v tieni Slafkovského – vyrastali spolu, hrali spolu, boli kamaráti, keď ich draftovali, bol to veľký príbeh: dvaja kamaráti v jednom tíme.
Lenže jeden z nich išiel prudko hore a podpísal multimiliónový kontrakt, zatiaľ čo pre druhého je to oveľa ťažšie. Musí to byť aj psychicky náročné, vidieť úspech Slafkovského.
Tabuľky NHL
Západná konferencia:
Východná konferencia:
