Ľudia sedeli na schodoch. Tak plno bolo vraj na Spiši, keď hral Peter Šťastný

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Najprv historicky prvý semifinálový duel na domácom ľade. V ňom dôležité víťazstvo, štadión natrieskaný do posledného miesta. Po zápase obrovská eufória i mohutná ďakovačka.

Následne ďalší zápis do klubovej histórie.

Hokejisti Spišskej Novej Vsi mohli vo štvrtom stretnutí proti Zvolenu získať finálový mečbal.

Mesto s 35-tisíc obyvateľmi bolo hore nohami. Ak by mal štadión nie päťtisícovú kapacitu, ale dvojnásobnú, zrejme by bol aj tak plný.

Kmitali fanúšikovia i obsluha v bare

Bol Veľký piatok. Doslova i symbolicky. Pre Spišiakov aj z hokejovej stránky. Hoci sa brány štadióna otvárali hodinu a pol pred začiatkom stretnutia, prví fanúšikovia začali prúdiť ešte o pol hodinu skôr.

Vstupenky sa pritom na mieste už nepredávali. Z jednoduchého dôvodu – bolo vypredané.

Krátko pred otvorením štadióna sa vonku nachádzal početný dav. Už to neboli desiatky, ale stovky nedočkavých priaznivcov.

„Davaj het,“ súril vekom zhruba tridsiatnik partiu kamarátov, keď to zbadal.

VIDEO: Zostrih zápasu Spišská Nová Ves - Zvolen

V bare pri štadióne s príznačným názvom Hokejka kmitala obsluha rovnako intenzívne, ako sa to onedlho čakalo od hráčov na ľade.

Hľadisko sa plnilo rýchlo, voľné sedačky mizli pred očami. S blížiacim sa začiatkom zápasu ich bolo minimum, onedlho žiadne. Keby len to.

V záplave ľudských tiel mizli dokonca aj schody na tribúne. Tie sa niekde menili dokonca na dva rady ďalších akoby sedadiel. Cez početný dav by neprepadla ani ihla.

„Naposledy nebolo vidieť schody, keď tu hral Slovan s Petrom Šťastným,“ ozývalo sa z hlúčika priaznivcov.

Iní sa dušovali, že keď hral v metropole Spiša Slovan s Cígerom i Kolníkom v zostave, na tribúnach bolo možno aj sedemtisíc divákov.

V tej chvíli bolo všetko bolo pripravené, mohlo sa začať hrať.

Na šaľeny vychod sa séria vráti