Hokejisti hrajú opäť o olympiádu, pred 30 rokmi im žehnal aj arcibiskup

BRATISLAVA. Hrať o miestenku v olympijskom hokejovom turnaji v horúcom v auguste sa ešte pred dvoma rokmi javilo ako veľká výhoda.

Očakávalo sa, že slovenská hokejová reprezentácia zabojuje o postup do Pekingu v domácom prostredí v najsilnejšom zložení s hráčmi z NHL. Realita je iná, ale mužstvo Craiga Ramsayho je aj tak favoritom. 

Od štvrtka do nedele odohrajú slovenskí hokejisti v Bratislave zápasy proti Rakúsku, Poľsku a Bielorusku. Víťaz turnaja sa kvalifikuje na zimné olympijské hry 2022 v Pekingu.

• Program Slovenska v hokejovej kvalifikácii na ZOH 2022
• Kompletný program a výsledky hokejovej kvalifikácie na ZOH 2022

V Číne by sa mohli po šiesty raz predstaviť pod piatimi kruhmi aj hráči z NHL. Zámorská profiliga si v čase konania hier naplánovala prestávku, hoci vedenie NHL sa stále nedohodlo s Medzinárodným olympijským výborom na marketingových právach.

Z NHL len druhý sled

Jadro slovenského tímu tvoria hokejisti, ktorí hrali na júnových majstrovstvách sveta v Rige. Pribudlo niekoľko hráčov, ktorí sa v minulej sezóne snažili v zámorí uchytiť v NHL - Christián Jaroš, Adam Ružička, či Tomáš Jurčo. Martin Feherváry sa na poslednú chvíľu zranil a vypadol z nominácie.

Z rôznych dôvodov chýbajú všetci Slováci, ktorí v minulej sezóne nastupovali pravidelnejšie v NHL - brankár Jaroslav Halák, obrancovia Andrej Sekera, Erik Černák, Zdeno Chára a útočníci Tomáš Tatar i Richard Pánik. 

„Určite nás neteší, že nemáme k dispozícii viac hráčov z NHL, ale nie sme tu preto, aby sme debatovali o tých, ktorí v nominácii nie sú, ale o tých, ktorí sa do nej dostali," komentoval situáciu generálny manažér Miroslav Šatan.

S trénerom Ramsaym dali opäť šancu aj trom tínedžerom - Samuelovi Kňažkovi, Šimonovi Nemcovi a Jurajovi Slafkovskému.

Na rozdiel od svetového šampionátu v Rige sa v Bratislave bude hrať pred fanúšikmi, ktorí môžu obsadiť až 75 percent kapacity hľadiska, čo je vyše sedemtisíc miest.

Bielorusi si veria

Zopár slov k súperom: Najväčším outsiderom sú Poliaci. V elitnej kategórii MS hrali naposledy v roku 2002 - titul vtedy oslavovalo Slovensko.

Ich posledná olympijská účasť sa datuje do ešte hlbšej histórie - Albertville 1992. Momentálne pôsobia až v tretej kategórii MS, ale do Bratislavy sa dostali na úkor Kazachstanu, ktorý zdolali senzačne 3:2.

Rakúšania pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte na Slovensku vypadli z elitnej šestnástky a keďže nižšie divízie MS sa pre pandémiu koronavírusu odvtedy nehrali, o návrat sa pokúsia až v roku 2022. 

Najvážnejším konkurentom Slovákov by mali byť Bielorusi. Šampionát v Rige im nevyšiel. V A-skupine skončili na poslednom ôsmom mieste, so Slovenskom prehrali v úvodnom zápase 2:5. Po turnaji vymenili trénera, aj na ich striedačke stojí Kanaďan - Craig Woodcroft. A veria si.

Prvá výhra bola na diplomatickom poli

Slovensko v ére samostatnosti nikdy v olympijskom hokejovom turnaji nechýbalo. O účasť na prvých dvoch muselo - podobne ako teraz - bojovať v kvalifikácii. V roku 1993 nedosiahlo prvé víťazstvo na ľade, ale na diplomatickom poli.

Po rozdelení spoločného štátu sa nástupníckou krajinou v hokeji stalo Česko. Slováci spadli až do C-kategórie MS. Ale ešte skôr, ako začali púť z hokejového suterénu vyššie, hrali o svoju olympijskú šancu.

Majster sveta z roku 1985 Dušan Pašek v precítenom prejave na kongrese Medzinárodnej hokejovej federácie v apríli 1993 v Mníchove zdôraznil, že podľa Olympijskej charty má každý športovec právo uchádzať sa o účasť na olympijských hrách. Optimistický manažér prítomných presvedčil.

Hlasovanie dopadlo v prospech Slovákov v pomere 59:14. 

Na letnom sústredí v Bojniciach sa stretlo 44 hokejistov - to najlepšie, čo Slovensko vtedy malo. Trénera Júliusa Šuplera čakala náročná úloha vybrať čo najsilnejšie mužstvo.

Nechýbal v ňom kapitán Peter Šťastný, v tom čase už legenda NHL, jeho brat Anton, ďalší hráči zo zámorskej profiligy Zdeno Cíger a Róbert Petrovický, ale aj talentovaní mladíci Miroslav Šatan či Žigmund Pálffy.

Prvá veľká skúška hokejovej reprezentácie bola pre mladú republiku veľkou udalosťou. Výpravu odprevádzali do anglického Sheffieldu politické špičky a svoje požehnanie udelil hráčom v kabíne aj trnavský arcibiskup Ján Sokol. 

V oceliarskom meste si Slováci najskôr poradili s Japonskom a hoci potom zaváhali proti Poľsku (4:4), najväčieho rivala z Lotyšska prevalcovali 7:1 a postup pečatili výhrou nad domácimi Britmi. V sympatických výkonoch pokračovali aj o niekoľko mesiacov neskôr v Lillehammeri a v olympijskej premiére obsadili šieste miesto.

Prehra s Nemcami nebolela

V roku 1998 sa na zimných hrách v Nagane prvých raz predstavili najlepší hráči sveta - aj tí z NHL. Isté miesto v hlavnom turnaji však malo iba šesť tímov. O ďalšie dve miestenky sa malo súperiť už priamo v Japonsku, ale letenky do Nagana si bolo treba vybojovať v olympijskej kvalifikácii v nemeckom Oberhausene.

Slováci ju začali remízou 3:3 so Švajčiarskom, hoci už viedli 2:0. Veľmi dôležité bolo víťazstvo nad Ukrajinou 4:1 a ani záverečná prehra 2:3 s Nemeckom nemusela slovenských hokejistov bolieť - priamo postupovali totiž prví dvaja a o skóre sa to podarilo zverencom Jozefa Golonku. 

V jeho výbere korčuľovali vtedy aj Ľubomír Višňovský, Pavol Demitra či Richard Zedník. Golonka plánoval mužstvo omladiť, ale o rok neskôr ho už v Nagane nekoučoval.

Kým Česi oslavovali svoj najväčší úspech v histórii, pre Slovákov sa turnaj skončil neúspechom, lebo nedokázali preniknúť do hlavnej časti. V rozhodujúcom zápase prehrali s Kazachstanom 2:4 a napokon obsadili až 10. miesto.