Majstrovstvá sveta v hokeji ukázali, že Slovensku v zámorskej AHL rastú viacerí šikovní hokejisti. Na farme St. Louis Blues hrá JURAJ PEKARČÍK, ktorý však na MS nemohol prísť. Jeho tím, Springfield Thunderbirds, bol prekvapením v play-off.
20-ročný útočník, ktorého si fanúšikovia pamätajú z juniorských výberov, nazbieral v 69 dueloch základnej časti 35 bodov a v 12 zápasoch vyraďovacej časti pridal ešte jeden.
Mladík z Oravy v rozhovore pre Sportnet zhodnotil svoju prvú sezónu v súťaži, prechod medzi mužov aj život v jednom z mnohých amerických Springfieldov: „Ak mám byť úprimný, tento je dosť zlý. Nie je tam v podstate nič. Springfield je v podstate mesto s jedným veľkým kasínom a tým sa to asi končí.“
Máte za sebou prvú sezónu v AHL. Ako ju hodnotíte?
Hodnotím ju veľmi pozitívne. Myslím si, že nám vyšla tímovo a rovnako aj z osobného hľadiska. Bola to naozaj vydarená sezóna.
V play-off vaše mužstvo prekvapilo. Vyradili ste prvý nasadený tím a siahali ste na postup medzi najlepšiu štvoricu.
Áno, veľmi sme prekvapili. Ešte v decembri sme boli poslední. Bojovali sme s Hartfordom, kde hrá aj Adam Sýkora, o postup do play-off. Nakoniec sme skončili druhí v divízii, takže to hodnotím naozaj výborne.
Mali ste pol bodu na zápas a boli ste piaty v tímovej produktivite. Ako sa vám hralo?
Výborne. Chalani ma od začiatku veľmi dobre prijali, aj tí skúsenejší a starší. Bol som rád, že som mal okolo seba takú dobrú skupinu hráčov.
V minulosti ste si zahrali za A-mužstvo Nitry, ale teraz ste po dvoch rokoch v zámorských juniorkách odohrali prvú kompletnú sezónu medzi mužmi. Aký bol prechod do AHL?
Zo začiatku to bolo náročné. V prvom zápase som hneď v prvom striedaní dostal taký hit, že som si myslel, že tu končím a že ani nebudem hrávať. Potom sa to však rozbehlo a už po druhom zápase som sa cítil veľmi komfortne.
Mysleli ste si, že vás pošlú preč alebo že to neuhráte?
Nie, že by som si myslel, že na to nemám. Skôr to bol taký klasický „welcome to the league“ moment. Nebolo to nič extrémne, ale povedal som si: „Dobre, tak toto je AHL.“
Akú spätnú väzbu ste po sezóne dostali od klubu a celej organizácie?
Veľmi pozitívnu. Boli so mnou spokojní. Zároveň mi povedali, na čom mám cez leto pracovať, takže sa teraz snažím na to zamerať. Celkovo bola ich odozva veľmi pozitívna.
Môžete prezradiť, na čom pracujete?
Predovšetkým sa snažím zosilnieť v hornej časti tela, byť fyzicky silnejší a viac zakončovať aj z horších pozícií.
Aby z vás bol typický power forward?
Áno, môže byť.
Je to rola, v ktorej sa cítite najlepšie?
Nepovedal by som vyslovene, že som power forward. Skôr hráč, ktorý vie hrať silový hokej, ale zároveň pomôcť tímu aj bodmi. Myslím si, že na prvú sezónu som mal dobré čísla a verím, že budú ešte lepšie.
Rozhovory zo série Hokejové leto
Máte nejaký hráčsky vzor, na základe ktorého sa snažíte profilovať svoju hru?
Veľmi sa mi páči Nikita Kučerov. Neprofilujem svoju hru priamo podľa neho, ale ako hokejista sa mi veľmi páči. Dlhé roky sa mi páčil aj Ondřej Palát.
S Kučerovom máte možno spoločné to, že zbierate veľa asistencií.
Asi áno. To je asi tak jediné.
Pri Kučerovovi je fascinujúce, že akoby ešte pred prijatím puku vedel, čo urobí.
Presne. A to sa snažím aj ja, dávať spoluhráčov do čo najlepších pozícií.
Na tvorenie hry treba mať aj vysoké hokejové IQ. Považujete to za svoju silnú stránku?
Myslím si, že áno. Samozrejme, vždy sa dá zlepšovať, ale myslím si, že aj to ma zdobí.
Na začiatku sezóny ste si zahrali spolu s Daliborom Dvorským, ktorý sa potom dostal do NHL. Boli ste počas sezóny v kontakte?
Áno. Prakticky každý deň sme boli v kontakte a komunikovali sme počas celej sezóny.
Ako vám pomohol a čo vám radil?
Zo začiatku mi ukázal, kde čo v klube je a ako všetko funguje. Aj na ľade mi hovoril, aby som sa pripravil na to, že hra bude rýchlejšia. Veľmi mi pomohlo aj to, že som tam mal Slováka a Čecha, takže som sa mohol rozprávať aj po našom. Cítil som sa tam komfortne a celkovo mi to veľmi uľahčilo adaptáciu.
Už v mládežníckych reprezentáciách bolo vidieť, že si na ľade rozumiete. Ste aj najlepší kamaráti?
Myslím si, že áno. Hokejovo určite. Veľmi si rozumieme a aj mimo ľadu sme podobné typy.
Asi teda snívate o tom, že si raz zahráte spolu aj za St. Louis.
Snívame, presne tak, a verím, že sa to raz podarí.
Ako ste vnímali jeho prvú sezónu v NHL? Po príchode k Blues sa udržal v prvom mužstve.
Som zaňho veľmi rád. Naskočil do NHL, podarilo sa mu presadiť a verím, že sa mu bude dariť aj naďalej.
Kedy vidíte svoju šancu dostať sa do profiligy?
To neviem. Dobrá otázka. Verím, že čo najskôr. Robím všetko preto, aby to bolo už za chvíľu, ale žiadny konkrétny termín som si nedal. Idem krok po kroku, a verím, že sa tam dostanem.
Dáva vám klub nejaké signály, ako vás v organizácii vníma?
Takto to tam nefunguje. Nikto vám nepovie, kde ste v hierarchii alebo kedy vás povolajú hore. Treba makať každý deň a ísť si za tým.
V tíme ste boli aj s Čechmi Adamom Jiříčkom a Jakubom Štanclom. Nahradili vám aspoň trochu Dvorského? Trávili ste spolu čas?
Áno. Jiříček prišiel až na konci sezóny, teda bol tam asi mesiac. Obaja sú super chalani. S Kubom Štanclom sme dobrí kamaráti a veľmi sme si rozumeli.
Sledovali ste počas play-off jedným očkom aj majstrovstvá sveta, kde sa dostali viacerí hráči z AHL?
V prvom rade som sa sústredil na náš tím a chcel som uspieť, ale samozrejme, majstrovstvá som sledoval. Postupovali sme ďalej, takže už som toho veľa nestíhal, ale Slovensku som držal palce. Ale jedným očkom som to stále vnímal. Vždy rád reprezentujem Slovensko.
Komunikovalo s vami vedenie reprezentácie aj o prípadnej účasti na šampionáte?
Áno, ale čo mi povedali, si nechám pre seba. Myslím si však, že by som si na majstrovstvách zahral.
Vy ste určite chceli prísť.
Áno. Bol som pripravený prísť, ale dopadlo to inak. To už nezmeníme.
Čo hovoríte na výmenu Šimona Nemca do Calgary?
Verím, že je to pre neho nový začiatok. Má novú zmluvu, nový impulz a budem mu držať palce. Myslím si, že je to pre neho dobrá príležitosť.
Strávili ste už tretí rok v zámorí. Ako sa vám tam žije?
Úprimne, ak by som tam nehral hokej, asi by som tam nechcel žiť. Slovensko je moja srdcovka, najmä Orava. Na hokej je to však výborné. Je to trochu iný svet, ale hodnotím to pozitívne. Robím tam to, čo ma baví. Väčšinou sa sústredím na hokej, ale keď je voľno, snažím sa niekam vyraziť. Blízko sú však New York a Boston, takže tam môžeme ísť a trochu spoznávať krajinu, tradície a podobne.
V USA je veľa Springfieldov. Aký je tento, v ktorom žijete a hráte?
Ak mám byť úprimný, tento je dosť zlý. Nie je tam v podstate nič. Máme však blízko Hartford, asi dvadsať minút, a tam sa mi veľmi páči. Dá sa tam ísť odreagovať, sú tam lepšie reštaurácie, celkovo je tam lepší život a môžem sa tam stretnúť aj s Adamom Sýkorom. Springfield je v podstate mesto s jedným veľkým kasínom a tým sa to asi končí.
V čom bol život v AHL iný oproti juniorke?
V juniorke bývate v hostiteľských rodinách, ktoré sa o vás starajú. Prídete domov, máte pripravenú večeru a nemusíte riešiť bežné veci. Tu si už všetko vybavujete sami – bývanie, nábytok, stravu, všetky povinnosti. Je to veľký krok k samostatnému životu. Povedal by som, že je to diametrálny rozdiel.
Letnú prípravu absolvujete v Banskej Bystrici?
Áno. Kondičnú prípravu robíme v Banskej Bystrici v Gulliveri. Tam trénujeme vo fitku a na ľad chodíme do Zvolena aj s ďalšími chalanmi.
Máte ešte nejaké plány na leto doma na Orave?
Určite si nechcem nechať ujsť čas s kamarátmi a rodinou. Babke musím ešte namaľovať plot a pokopať záhradku.
Kedy odchádzate späť do Ameriky?
Ešte neviem, či budem musieť ísť na nováčikovský kemp, ale asi áno a potom príde hlavný kemp.
