Hokejový džentlmen oslavuje 50 rokov. Rekordér Anaheimu mal nezameniteľný herný štýl

BRATISLAVA. Slávny Stanleyho pohár nikdy nezískal, ale vďaka hokejovej zručnosti, rýchlosti a hernému prehľadu patril k najvýraznejším osobnostiam svojej doby.

V NHL odohral viac ako tisíc duelov, v drese Kanady sa stal olympijským šampiónom i majstrom sveta.

Šikovný krídelník Paul Kariya oslávi v stredu životné jubileum 50 rokov.

Bol skvelý korčuliar i strelec, mal cit pre kombinačnú hru a získal si rešpekt a obdiv fanúšikov i súperov aj pre svoje džentlmenstvo.

V NHL si obliekal dresy štyroch klubov, no jeho kariéra bola spätá najmä s Anaheimom, kde odohral deväť sezón a s Fínom Teemum Selännem tam vytvoril jeden z najobávanejších tandemov súťaže.

S Mighty Ducks sa dostal v roku 2003 až do finále Stanley Cupu, jeho tím v ňom podľahol New Jersey 3:4 na zápasy.

S reprezentáciou Kanady sa tešil z titulu svetového šampióna medzi juniormi (1993) i mužmi (1994), najmä však z olympijského zlata v roku 2002 v Salt Lake City.

Je člen Hokejovej siene slávy v Toronte. Jeho kariéru poznačili početné otrasy mozgu, po v poradí šiestom musel v roku 2011 s hokejom definitívne skončiť vo veku 36 rokov.

Prvý hráč Anaheimu

Paul Kariya, celým menom Paul Tetsuhiko Kariya, sa narodil 16. októbra 1974 v kanadskom Vancouveri, po otcovi má japonské korene.

Mal troch súrodencov a všetci aktívne športovali. Paul sa od malička zaujímal o hokej a vyznačoval sa veľkým talentom.

Už počas pôsobenia na univerzite v Maine hokejovo vyčnieval a v roku 1993 získal prestížne ocenenie Hobey Baker Award pre najlepšieho hráča univerzitnej ligy.

V tom istom roku sa stal draftovou štvorkou, keď si ho novovzniknutý klub z Anaheimu vybral v klasickom drafte ako vôbec prvého hráča svojej histórie.

V kalifornskom klube zanechal nezmazateľnú stopu a ako kapitán tímu (1996-2003) ho priviedol medzi ligovú špičku. Jeho dres s číslom 9 klub na jeho počesť vyradil v roku 2018.

Nezameniteľný herný štýl

Patril medzi najšikovnejších a najdynamickejších hráčov svojej generácie.

Nezameniteľným herným štýlom, hokejovou inteligenciou a športovým prístupom inšpiroval mnohých mladých hráčov.

V základnej časti NHL odohral 989 zápasov s rovnakým počtom bodov (402 gólov a 587 asistencií).

V play off pridal 46 stretnutí, v nich nazbieral 39 bodov (16+23). Je sedemnásobný účastník All Star zápasov, v rokoch 1996 a 1997 získal Lady Byng Memorial Trophy pre najväčšieho ligového džentlmena.

V sezóne 1995/1996 sa mu podarilo prekonať magickú 50-gólovú hranicu, keď získal spolu 108 bodov (50+58).

V Anaheime hral v rokoch 1994 až 2003, potom pôsobil aj v Colorade (2003-2004), Nashville (2005-2007) a St. Louis (2007-2010).

V drese Bluesmanov utrpel v decembri 2009 svoj šiesty otras mozgu po údere lakťom zozadu do Patricka Kaletu z Buffala. To prakticky viedlo ku koncu jeho kariéry.

Vzhľadom na následky otrasu v auguste nasledujúceho roka oznámil, že sezónu 2010/2011 na odporúčanie lekárov vynechá a chce sa zotaviť, no napokon sa na ľad už nevrátil. Koncom júna 2011 preto oficiálne oznámil rozlúčku s hokejom.

Nezlomná odolnosť

Medzi jeho najpamätnejšie zápasy sa zapísalo šieste finále play off NHL proti New Jersey v roku 2003, v ktorom sa naplno ukázala jeho nezlomná odolnosť.

Anaheim prehrával v sérii 2:3 a potreboval doma vyhrať, aby zostal v hre o cennú trofej.

V druhej tretine za stavu 3:1 pre domácich dostal Kariya tvrdý zásah od obrancu súpera Scotta Stevensa, známeho svojou fyzickou hrou.

Na ľade zostal bez pohybu ležať niekoľko minút a po ošetrení zamieril s pomocou spoluhráčov do šatne.

Hoci to vyzeralo na vážne zranenie, už o necelých päť minút sa vrátil na striedačku a ešte na konci tej istej tretiny zvýšil gólom náskok svojho tímu na 4:1.

Anaheim vyhral 5:2 a vyrovnal sériu na 3:3, rozhodujúci siedmy duel na ľade Devils však jeho tím prehral 0:3. Bol to posledný zápas Kariyu v drese Ducks.

Klub vtedy opustil ako historicky líder v počte odohraných zápasov (606), gólov (300), asistencií (369) i bodov (669).

Najlepší hráč MS 1994

Kariya sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Na juniorských MS v roku 1993 vo Švédsku sa dostal do All Star tímu a podieľal sa na zisku zlata pre kanadskú reprezentáciu.

Už o rok neskôr štartoval na svetovom šampionáte mužov v Taliansku a zažiaril 12 bodmi.

Kanada vybojovala titul a Kariyu vyhlásili za najlepšieho útočníka MS. V roku 2002 skóroval vo finále olympijského turnaja v Salt Lake City proti domácim Američanom a prispel tak k triumfu Kanady 5:2.

Už predtým mal v zbierke aj striebro zo ZOH 1994 v Lillehammeri. Na ZOH 1998 v Nagane neštartoval, pretože pred turnajom utrpel otras mozgu.