Legenda slovenského hokeja Oto Haščák oslavuje jubilejných 60 rokov

BRATISLAVA. V stredu 31. januára oslávi svoje jubileum 60 rokov jedna z legiend slovenského hokeja Oto Haščák.

Patril medzi hokejových "srdciarov" a veľkých bojovníkov. Na svojom konte má dve bronzové medaily v drese bývalej československej reprezentácie na Majstrovstvách sveta (Štokholm 1989, Bern 1990).

Na ľade za československú a slovenskú reprezentáciu účinkoval na troch zimných olympijských hrách (Calgary 1988, Lillehammer 1994, Nagano 1998).

Navždy však v pamäti športových fanúšikov zostane ako hokejista, ktorý pomohol naštartovať novú, samostatnú éru slovenského hokeja a mal výrazný podiel na postupe reprezentácie do B i A-kategórie majstrovstiev sveta.

"Za najväčší úspech mojej kariéry považujem dar, že som celý môj hokejový život mohol robiť prácu, ktorá bola mojim snom, koníčkom a vášňou.

Úspechy sa dostavovali postupne a niektoré z nich boli naozaj pamätné. Nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu a hokejovú verejnosť.

Boli to napríklad ZOH v Lillehammeri a postupové dva góly v C skupine proti Bielorusku alebo bronzové medaily za reprezentáciu ČSSR," uviedol pre TASR.

Ako pripomenul, svoju kariéru odohral v Európe, za Duklu Trenčín kde strávil "naozaj krásne hokejové roky".

Potom vo Švédsku, Nemecku, Česku a Fínsku. Aj keď bol draftovaný Bostonom Bruins, v NHL nehral.

Debut v Dukle

Narodil sa 31. januára 1964 v Martine, kde aj začínal aj s hokejom. V najvyššej československej súťaži debutoval v roku 1984 ako hráč Dukly Trenčín, kam prestúpil v rámci povinnej vojenskej služby.

S klubom získal v rámci československej a slovenskej hokejovej ligy štyrikrát striebro a jedenkrát bronz.

Boston ho draftoval v roku 1989 v 7. kole zo 143. miest, pôsobil však iba v Európe. Hral vo švédskych kluboch Södertälje a Frölunda, v nemeckom Kaufbeurene, v českých kluboch HC Vsetín a HC Zlín a vo fínskom Ässäte Pori.

Počas pôsobenia v HC Vsetín klub získal v rámci českej hokejovej extraligy v sezóne 1996/1997 zlatú medailu.

Vzor nikdy nemal

Legendárny center štartoval na troch ZOH. Bronzové medaily rovnakého lesku vybojoval aj dvakrát na MS (1989, 1990). Stál aj pri samom zrode slovenskej reprezentácie.

"Najmä prvé roky pod vedením pána Šuplera boli nezabudnuteľné. Bol u nás jedným z prvých trénerov, ktorý zaviedol do mužstva demokratický, ľudský princíp," uviedol Haščák.

Ako prezradil, konkrétny hokejový vzor nikdy nemal.

"Keďže som hrával ako center, tak som obdivoval Ivana Hlinku, Vladimíra Růžičku a Petra Šťastného. Hrával som s niekoľkými výbornými hráčmi ako v kluboch, tak aj v reprezentáciách. Dodnes mám s nimi výborný vzťah a spomínam si na pekné chvíle, ktoré sme prežili," zdôraznil TASR jubilant.

Do pamäte fanúšikov sa zapísal najmä dvoma gólmi do siete Bieloruska pri víťazstve 2:1 v poslednom zápase C-kategórie MS 1994 v Poprade, čím zabezpečil Slovákom postup do "béčka".

Zúčastnil aj na MS 1995 v Bratislave, kde Slovensko postúpilo do najvyššej kategórie, i prvého šampionátu medzi elitou - MS 1996 vo Viedni.

V slovenskej reprezentácii odohral spolu 60 zápasov a strelil v nich 17 gólov. Kariéru ukončil v sezóne 2000/2001 v Dukle Trenčín, kde sa následne stal na tri roky športovým riaditeľom.

Pri hokeji ostal aj po kariére

Od roku 2003 pôsobil 19 sezón ako skaut postupne pre Boston Bruins, Los Angeles Kings a New York Rangers.

"Táto práca sa mi veľmi páčila a napĺňala ma. V rokoch 2022 až 2023 som mal tú česť pracovať ako asistent generálneho manažéra v slovenskej reprezentácii a musím povedať, že na obidvoch MS (Riga, Helsinky) sme boli veľmi blízko semifinále.

Najkrajšie spomienky však mám z OH v Pekingu, kde sa mužstvu podarilo vybojovať historicky bronz, na čo som veľmi hrdý.

Posledná moja zastávka bola v Bratislave, kde som pracoval jednu sezónu a na začiatku druhej ma prepustili. Hokej je o víťazstvách, ale aj prehrách, ako samotný život a preto to tak aj beriem," prezradil.

Aktuálne Haščák nepracuje a venuje sa rodine. "Verím, že za pár mesiacov dostanem prácu. Najradšej by som sa vrátil späť ku skautingu,“ uviedol pre TASR.

Dodal, že s manželkou Janou prežili veľa krásnych rokov a vychovali dve deti - Mareka a Nicolu. "Musím povedať že sme na nich veľmi hrdí," uzavrel.