BRATISLAVA. Keď v roku 2002 získali slovenskí hokejisti titul majstrov sveta, tréner zlatého tímu Ján Filc navzdory všeobecnej eufórii upozorňoval – ak nezlepšíme prácu v hokeji, o pár rokov budeme mať vážny problém.
Lenže žiadne systémové zmeny sa neudiali. Slováci úspechy premrhali a nevyťažili z nich takmer nič.
Po pätnástich rokoch od titulu dosiahol slovenský hokej na majstrovstvách sveta najhorší výsledok od roku 1996, odkedy je v elitnej kategórii.
Štrnáste miesto. Jedna priečka od vypadnutia. Jediné víťazstvo, aj to až po predĺžení nad Talianskom, nováčikom turnaja. K tomu šesť prehier.
A udržanie sa medzi elitou len vďaka výdatnej pomoci Dánov. „Musíme si priznať, že sme na dne,“ hovorí bývalý reprezentant a dnes skaut Oto Haščák.
Ťažké riešenia
Dôvod, prečo má slovenský hokej problém, je prostý. Vykašľal sa na svoje základy – teda prácu s mládežou.
Ale riešenie už také prosté nie je. „Povedať, čo treba spraviť pre slovenský hokej, je na seriózny rozbor na niekoľko hodín,“ reaguje Haščák.
A náprava potrvá ešte oveľa dlhšie. „Ak teraz správne nastavíme procesy, výsledky prídu možno o pätnásť rokov,“ naznačil člen zlatej generácie Michal Handzuš.
Brankár majstrov sveta Ján Lašák tvrdí, že zaoberať sa minulosťou už nemá zmysel.
„Vykašľal by som sa na to, čo bolo, a sústredil sa na to, čo bude. Treba hľadať spôsob, ako veci zlepšiť,“ tvrdí.
O Slovákov nie je záujem
Zlej nálade v slovenskom hokeji napomáhajú aj fanúšikovia, ktorí majú nereálne očakávania. Pamätajú si obdobie úspechov a pred veľkým turnajom zakaždým čakajú, že sa k nim reprezentácia aspoň priblíži.
Ale Slovensko už vo svetovom hokeji zďaleka neznamená to čo v minulosti. Naznačujú to aj čísla.