Vojna zastihla mladých hokejistov cestou na turnaj. Vyhrali a už sa nevrátili

Mal to byť víkend ako každý iný. Karpatská mládežnícka hokejová liga (ďalej KMHL) mala od 25. do 27. februára na programe 2. kolo v kategórii hráčov do 16 rokov.

V maďarskom Debrecíne malo sedem družstiev odohrať počas troch dní dvadsaťjeden stretnutí. Medzi siedmimi zúčastnenými družstvami nemali chýbať ani traja ukrajinskí zástupcovia. Všetko zmenil 24. február 2022 a ruská vojenská invázia na Ukrajinu.

Do Debrecínu sa napokon dostavili iba šestnásťroční mládežníci z Charkova. Vyhrali všetky stretnutia. Radostné chvíle však takmer ihneď vystriedali starosti. Mladí hokejisti sa ocitli v cudzej krajine, bez rodín, iba s trénermi. Mali pri sebe iba nevyhnutné veci a oblečenie na predĺžený víkend a tiež hokejový výstroj.

Veľké odhodlanie pomôcť im v náročnej situácii ukázala celá hokejová komunita, na čele ktorej stojí riaditeľ KMHL PETER KLOČANKA, ktorý udalosti posledných týždňov opísal v rozhovore pre Sportnet.

Na sklonku februára sa v Debrecíne odohralo druhé kolo KMHL v kategórii do 16 rokov. Ako začiatok vojny Ruska proti Ukrajine poznačil organizáciu turnaja?

Z ukrajinských družstiev účinkujúcich v modrej skupine v kategórii šestnásťročných pricestovali do Debrecínu iba mládežníci z Charkova. O tom, že na Ukrajine vypukla vojna, sa dozvedeli po ceste na turnaj, akurát sa nachádzali v autobuse, niekde medzi Kyjevom a Ľvovom. Tréner družstva sa po dohode s rodičmi rozhodol, že bude rozumnejšie pokračovať do Maďarska, ako sa vrátiť do Charkova. Telefonicky sa mi ozval po prekročení hraníc, že tie prešli bez väčších problémov, ale zároveň dodal, že naspäť sa pravdepodobne nebudú môcť vrátiť.

Zatiaľ čo Charkov sa na turnaji zúčastnil, do Derbecínu nemohli pre začiatok vojny pricestovať Novojavorivsk a Kryžynka Kyjev. Pre povinnosti v domácej súťaži nepricestoval ani rumunský Seklerland. Aj napriek nižšiemu počtu súperov však prišiel klub z Rigy a na poslednú chvíľu sa nám podarilo zabezpečiť účasť klubu z Budapešti.

Charkovčania sa po skončení turnaja domov nevrátili. Ako na tento fakt reagovali?

Určite ich to nepotešilo a ani teraz nemajú veľa dôvodov na radosť. Charkov je bombardovaný a zničený. Muži, otcovia týchto hokejistov, nemôžu opustiť krajinu, keďže podliehajú brannej povinnosti. Jediným pozitívom je, že môžu trénovať a hrať hokej. Zároveň, čo je tiež dobrou správou, zhruba deväťdesiat percent matiek týchto hokejistov, je už spolu s nimi v Poľsku.

Čo všetko bolo potrebné im zabezpečiť?

V prvom rade sme pre nich začali zháňať ubytovanie. To sa nám podarilo, vďaka našim priateľom z Poľska, konkrétne z Nadácie pre rozvoj hokeja, ktorí im umožnili ubytovať sa v Sanoku. Po odohraní plánovaných stretnutí v Debrecíne sa presunuli do tohto mesta a sú tam dodnes.