MONTREAL. Hokejovú rodinu Montreal Canadiens zasiahla smutná správa. Vo veku 78 po boji s rakovinou rokov zomrel Ken Dryden. Člen Siene slávy NHL vyhral s Habs šesť Stanleyho pohárov.
„Dnes smútime nielen nad stratou jedného z pilierov jednej z najväčších hokejových dynastií, ale aj nad stratou rodinného muža, starostlivého človeka a gentlemana, ktorý hlboko ovplyvnil naše životy a naše komunity naprieč generáciami.
Patril medzi tie legendy, ktoré pomáhali formovať náš klub do podoby, akú má dnes,“ zdôraznil Geoff Molson, majiteľ a prezident Montrealu Canadiens.
„Ken predstavoval všetko, čím by Canadiens mali byť, a jeho odkaz v našej spoločnosti presahuje hranice športu. V mene rodiny Molson a všetkých členov organizácie by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť rodine Drydenovcov, jeho blízkym, ako aj všetkým, ktorí mali privilégium stretnúť ho a poznať.“
Ken Dryden sa narodil 8. augusta 1947. V NHL debutoval v drese Canadiens v sezóne 1970-1971, odohral šesť zápasov základnej časti a všetky vyhral.
Brankár pochádzajúci z Hamiltonu v Ontáriu následne priviedol svoj tím k Stanleyho poháru, ktorý získal už pri svojej úplne prvej účasti v play-off NHL.
V 20 zápasoch vyraďovacej časti si pripísal 12 víťazstiev a osem prehier a k tomu získal Conn Smythe Trophy, udeľovanú každoročne najcennejšiemu hráčovi play-off.
Hoci jeho prvé kroky v NHL boli ohromujúce, zvyšok kariéry bol ešte pôsobivejší. V sezóne 1971-1972 získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika NHL, uvádza oficiálna stránka klubu.
Následne dominoval súťaži celé desaťročie a pridal päť ďalších Stanleyho pohárov, spolu šesť v 70. rokoch.
Vezina Trophy pre najlepšieho brankára ligy získal päťkrát – v rokoch 1972-1973 a potom štyrikrát po sebe medzi rokmi 1975-1976 a 1978-1979.
Kariéru ukončil v roku 1979 a v roku 1983 bol uvedený do Hokejovej siene slávy. Najväčšiu poctu mu Canadiens vzdali 29. januára 2007, keď vyradili jeho legendárnu „29“.
Mimo ľadu bol Dryden autorom knihy The Game a spoluautorom Home Game: Hockey and life in Canada.
Zároveň zastával funkciu ministra sociálneho rozvoja vo vláde premiéra Paula Martina v rokoch 2004 až 2005.
Jeho vášeň pre zlepšovanie spoločenských podmienok sa vždy odrážala v jeho činoch a v roku 2012 získal Rád Kanady, dodáva zdroj.
