Lákal ju najlepší tím na svete, hala burácala. V bránke pôsobila noblesne, hovorí ikona

BRATISLAVA. Po jej zákrokoch burácala celá hala, nielen v Partizánskom.

Mária Končeková pôsobila ladne, noblesne, ale sústredene. Jedna z najlepších brankárok v dejinách slovenskej hádzanej oslavuje 11. augusta sedemdesiatku. 

Počas svojej kariéry sa vždy umiestnila v prvej desiatke najlepších hádzanárok Československa.  

„Jednoducho špička. Štíhla, elegantná. V bránke bola naozaj jedinečná, samá ruka a samá noha. Človek nevedel, kam má skôr strieľať, aby ju nejako nachytal,“ opisovala svoju súperku i spoluhráčku legendárna Mária Ďurišinová. 

V roku 1957 získali hráčky Československa na majstrovstvách sveta v Belehrade zlato.

Ženská hádzaná však prežívala u nás eufóriu najmä v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V kádri z roku 1986, v ktorom si Československo vybojovalo na MS striebro, jasne dominovali Slovenky.

Žiarila z nej inteligencia

Ústrednou postavou bola práve Ďurišinová, zrejme najznámejšia hádzanárka, ktorá na Slovensku vyrástla. 

V tom čase patrili naše hádzanárky medzi svetovú elitu. „Končeková bola jedna z najlepších brankárok v Československu,“ myslí si Ďurišinová.

V reprezentačnom drese odohrala Končeková 120 zápasov.

Je trojnásobná majsterka Československa. „Elegantne pôsobila v bráne aj mimo nej. Bolo prirodzená. Žiarila z nej inteligencia. Súperky si vedela naštudovať a dopredu predvídať, kam pôjde strela,“ pokračovala Ďurišinová. 

Aj na majstrovstvách sveta 1978 siahalo Československo na medailu. V boji o bronz však prehralo o gól. Končekovú vyhlásili za najsympatickejšiu hráčku šampionátu. 

„Vyhrali sme spolu PVP, hrali sme spolu na olympiáde i na MS. Máme toho veľa spoločného. Prežili sme spolu toho dosť, aj sklamanie.

V závere zápasu s Maďarskom nám chýbal jediný gól. Verili sme, že už máme bronz,“ prezradila Katarína Beňušková - Lamrichová, ďalšia úspešná hádzanárka.

Dostala to do vienka

Na olympiáde 1980 v Moskve skončilo Československo v bránke s Končekovou na piatom mieste. Rovnakú pozíciu zopakovalo aj na MS v Maďarsku 1982.  

„Vysoká, obratná, ohybná. Vynikala brankárskym umením. Dostala to do vienka. Všetci vedeli, kto je to Končeková. Rozhodne to nebolo zabudnuté meno,“ vravela Beňušková - Lamrichová.

„Akonáhle Marika prehovorila, vedeli sme, odkiaľ je. Trnavské nárečie je pre ňu typické. Úprimná, cieľavedomá, spravodlivá, priateľská, pokorná,“ doplnila.

Končeková spolu s Partizánskym triumfovala na európskej scéne, keď v roku 1980 vyhrala Pohár víťazov Pohárov. 

„V Partizánskom sa vtedy prerábala hala, hrávali sme v Prievidzi. Bola tam ešte väčšia aréna a vždy bola vypredaná,“ spomína Beňušková - Lamrichová, kapitánka mužstva.

Končeková splnila sľub

Finále proti Lokomotivu Záhreb sa hralo na dva zápasy. Prvý sa skončil v Prievidzi 16:16. Aj druhý zápas na pôde súpera sa skončil v riadom hracom čase remízou 16:16. 

Rozhodovali trestné hody, sedmičky. „Celý zápas odchytala Marta Chlpeková, ja som sedela na lavičke, trápila ma chrbtica,“ spomína Končeková.

Po poslednom hvizde prišiel za ňou tréner Jozef Oravec a poslal ju do bránky. 

„Sľúbila som mu, že aspoň jednu sedmičku chytím. Sľub som dodržala." Všetky jej spoluhráčky sedmičky premenili, Záhreb proti Končekovej dvakrát zaváhal.

Do Záhrebu pricestovali z Partizánskeho štyri plné autobusy.

Fanúšikovia hrdinky po zápase vyhadzovali do vzduchu a bozkávali ich. Hrala harmonika, dlho sa tancovalo. Striekalo šampanské. 

„Vtedy sme si mysleli, aké veľké peniaze sme dostali. K výplate nám dali nejaké dve tisícky, už si to presne nepamätám. Mesto nám dalo plaketu. Alebo vyznamenanie: Najlepší zamestnanec ZDA,“ spomína Beňušková - Lamrichová.

Lákalo ju najlepšie družstvo na svete

Končeková je rodáčka z Trnavy, kde vyhrala juniorsky titul. S Hlohovcom sa stala prvýkrát majsterka Československa. Ďalšia dva tituly pridala v drese Iskry.

Partizánske je známe ako mesto obuvi. Fabriku, ktorú založil Tomáš Baťa, v roku 1949 premenovali na Závody 29. augusta. 

Končeková tam každé ráno na šiestu chodila do práce a o desiatej boli hráčky uvoľnené na prvý tréning. Druhý mali poobede. Trénovalo sa dvojfázovo. 

Po olympiáde 1980 sa snažil Končekovú získať Hypobank Viedeň, čo bolo vtedy najlepšie hádzanárske družstvo na svete. Gigant, ktorý vyhral Ligu majstrov spolu osemkrát. 

Končekovú si vybral legendárny Gunnar Prokop, jeden z najlepších trénerov v histórii hádzanej, ktorý aj založil klub Hypobank.

Komunisti však šikovnú brankárku nepustili.

Dodnes má doma odložený list, kde jej pohlavári zamietli prestup. „Určite mala ponuky odísť do zahraničia. Marika je však aj veľmi rodinne založená,“ dodala Beňušková - Lamrichová. 

Aj dcéry chytali prvú ligu

Ďalšiu spomienku pridala aj Ďurišinová.

„Raz Marika v médiách odpovedala na otázku, ktorú súperku nemá rada. Zvolila mňa,“ smiala sa Ďurišinová. Končeková to myslela uznanlivo, Ďurišinová jej strieľala veľa gólov. 

„Keď má niekto deň D, tam mu spadne všetko, ešte aj spod rohu. Marika vzbudzovala prirodzený rešpekt. Keď bola v bránke, tak ste si nedovolili len tak drzo vystreliť. Áno, mala som z nej obavy. Aj keď proti Partizánskemu sa nám darilo,“ priznala Ďurišinová. 

Kariéru ukončila Končeková vo veku 35 rokov. Neskôr trénovala mládež. 

„Po dlhšej dobe som zachytila opäť meno Končeková. Vravela som si, preboha. Marika sa po toľkých rokoch vrátila? A zistila som, že je to jej dcéra,“ smiala sa Ďurišinová.

Najvyššiu súťaž chytali obe Končekovej dcéry. Staršia Mária i mladšia Ivana. Dostali sa aj do reprezentácie Slovenska. 

„Veľmi ju pozdravujem a želám jej veľa zdravia. Veľmi dávno sme sa nevideli,“ uzavrela Ďurišinová.