BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Rekordér v počte odohratých daviscupových duelov medzi slovenskými tenistami Dominik Hrbatý nepovažuje gruzínsky tím za vyloženého outsidera aprílového stretnutia finálového 2. kola I. skupiny euroafrickej zóny proti SR. "Je to prijateľný súper a hráme doma, ale nebude to úplne jednoduchý zápas. Skúsený Labadze kedysi bol v prvej stovke svetového rebríčka a môže našich mladíkov potrápiť. Dúfam, že ja vtedy už budem v poriadku a k dispozícii. Rehabilitácia ruky síce pokračuje podľa predpokladov, ale ťažko sa mi to všetko odhaduje, kým zase nezačnem s tenisom," povedal vo štvrtok pre agentúru SITA držiteľ šiestich titulov z okruhu ATP.
Dvadsaťdeväťročný Bratislavčan Hrbatý podstúpil 4. septembra vo Viedni u profesora Reinharda Weinstabla operáciu dlhodobo problémového pravého lakťa. S opatrným tréningom by mal začať na prelome novembra a decembra. Na margo najbližšieho protivníka tímu SR v Davisovom pohári dodal: "Proti Labadzemu som nikdy nehral, ale z turnajov ho poznám - je to taký strelec. Myslím si, že opätovná voľba antuky by bola v pohode, ale zlý nemusí byť ani betón v Národnom tenisovom centre. Otázkou zostáva, kde budeme hrať. Možno by nebolo na škodu skúsiť to aj vzhľadom na renomé súpera pred povedzme dvojtisícovým hľadiskom v nejakom menšom meste. Ide aj o to, aby naši talentovaní hráči naplno spoznali takú atmosféru, ako sme si dokázali v tíme vytvoriť a na dvorci vychutnať my v predchádzajúcej daviscupovej generácii. Sledoval som v sobotu a v nedeľu stretnutie s Kórejčanmi a mám pocit, že tá atmosféra nebola ako dakedy. Určite tam bolo málo ľudí a treba zvážiť, čo s tým urobiť." Hrbatý vidí viacero príčin: "Zopár známych mi hovorilo, že ich odradila moja absencia. Ja však nebudem hrať navždy. Ľudia si musia zvyknúť chodiť aj na tenistov tvoriacich našu budúcnosť. Musia si zvyknúť na to, že nie vždy prídu Američania, Argentínčania či Španieli. Napriek tomu družstvo potrebuje podporu. Vidím to tak, že sa teraz budeme motať okolo tej svetovej skupiny a to ešte pri šťastí na žreb, pretože aj prvá zóna je veľmi silná. Hráči sú však talentovaní. Lacko i Kližan majú veľký potenciál a môžu sa z nich stať svetoví tenisti. Nestane sa to však za rok. Zatiaľ je to taká hviezdička blikajúca vo vzdialenej budúcnosti."
O svojom zdravotnom stave 38. hráč renkingu ATP Entry a bývalá svetová dvanástka skonštatoval: "Ruku mám. Zatiaľ mi ju neodpílili." Vážnejšie doplnil: "Keď človek nevystrie lakeť dva roky, nejaký týždeň potom trvá, kým sa to napraví. Venujem sa rehabilitácii denne od takej deviatej do šiestej, siedmej. V podstate ani nemám nič iné na robote. Stehy sú už dávno vonku - rýchlo sa to zahojilo. Do Viedne chodím na kontroly. Rehabilitačné procedúry sa dejú najmä v špecializovanom centre bratislavskej Fakultnej nemocnice."
Pri návrate na okruh Hrbatý predpokladá postavenie okolo sedemdesiatej-osemdesiatej priečky v počítačovom poradí. "Záleží aj na tom, kedy začnem naplno hrať. Keď bude ruka zdravá a vydrží, potom plánujem účinkovať na 25 - 30 turnajoch ročne. Ja som typ tenistu, ktorý potrebuje hrať často. Dúfam, že sa dostanem na olympijské hry. Už som pre istotu požiadal Medzinárodnú tenisovú federáciu o voľnú kartu a mali sme nejaké rozhovory. Verím, že mi v tomto smere v prípade potreby pomôžu aj Slovenský tenisový zväz a Slovenský olympijský výbor. Do Pekingu sa veľmi chcem dostať."