Posilnia Slovan dve esá? Zapísali sa veľkými písmenami, tvrdí Weiss

Druhýkrát za sebou sa stal na Slovensku trénerom roka. Päťdesiatsedemročný VLADIMÍR WEISS v rozhovore hovoril o viacerých témach.

Má ešte chuť viesť slovenskú reprezentáciu? Trénoval by aj iný klub na Slovensku okrem Slovana? Odíde jeho syn do zahraničia?

V máji minulého roka ste sa po desiatich rokoch vrátili pracovať na Slovensko. Ako to hodnotíte s odstupom času?

Z tribúny je liga ľahšia, z lavičky je ťažšia. Je dosť behavá. Svedčia o tom aj parametre a dáta. Niektoré zápasy majú z fyzickej stránky európsku úroveň. Či už proti Trnave alebo Žiline. V lige je veľa mladých hráčov a na môj kus aj veľa zahraničných. S tým by sa mohlo niečo urobiť.

Aby slovenský futbalista dostával viacej priestoru. Je to problém aj nášho klubu. Rozprával som aj s prezidentom (Ivanom Kmotríkom, pozn. red.) na túto tému pred niekoľkými mesiacmi. Dajú sa urobiť kroky, aby sa zlepšoval slovenský futbal aj Slovan.

Kde stále beriete motiváciu?

Čoskoro budem mať päťdesiatosem, ale necítim sa starý. Pre trénera sú najdôležitejšie skúsenosti a to nie je fráza. Mladí vám šliapu na päty, ale skúsenosti musíte získať a odohrať veľa ťažkých zápasov.

Aby ste sa poučili z niektorých chýb. Ja som si v živote urobil rešerš kariéry a viem, kde som urobil chyby. Snažím sa poučiť z negatívnych vecí, nevynímajúc vzťah s médiami. Momentálne je dobrý a verím, že to tak zostane.

Nie vždy sú k vám naklonené a niekedy musíte prijať aj kritiku a byť sebakritický. A to aj som. Máme šťastie, že robíme prácu, ktorá je náš koníček. Som rád, že sa môj syn vrátil hrať do Slovana. Dal sa zdravotne do poriadku a predvádza futbal, na ktorý má. Robí radosť nielen mne, ale aj klubu. 

Odporučili by ste vášmu synovi, aby to ešte skúsil v lepšej lige v zahraničí?