Kam smeruje slovenská futbalová reprezentácia?
Absencia krajných obrancov medzinárodných kvalít núti mnohých špekulovať o trojobrancovom systéme. Predsa len, na post stredných obrancov je reprezentačných adeptov viac ako dosť.
Ale čo na kraji? „David Hrnčár nie je krajný obranca, nikdy na tom poste nehral. Keď zmeníme herný model, bude skautovaný medzi prvými,“ reagoval tréner Slovenska Francesco Calzona nedávno na jedno z mien.
Asistent trénera Slovana Bratislava BORIS KITKA už v prvej časti rozhovoru pomenoval výhody a nástrahy tohto systému. V tej druhej sa viac zahĺbime do reprezentačnej tematiky.
Päťdesiatdvaročný tréner v minulosti viedol slovenskú reprezentáciu do 21 rokov a bol asistentom Vladimíra Weissa pri národnom tíme Gruzínska.
Zašpekulujme si. Viete si predstaviť, že by slovenská reprezentácia mohla v nejakom časovom horizonte hrať trojobrancovým systémom?
To záleží iba od predstavy realizačného tímu. Ľahko nájdete dvoch trénerov, ktorí budú vnímať trojobrancový systém úplne rozdielne, inak budú hľadieť na defenzívu i ofenzívu.
Veľa záleží od filozofie trénera. Od toho, aké typy hráčov preferuje, aké má k dispozícii a aj, čo očakáva od jednotlivých postov. Garantujem vám, že keď sa spýtate piatich trénerov na rôzne pozície, každý bude mať iné priority.
Moje vnímanie je také, že treba prv klásť dôraz na isté princípy v hre a až následne pre ne hľadať vhodný herný systém. Nerozhoduje systém ako taký.
Ako reagujete na pohľady fanúšikov a odborníkov, že by trojobrancový systém mal byť cestou pre slovenskú reprezentáciu?
Vnímam, že veľa ľudí si myslí, že trojobrancový systém dáva krajným hráčom viac oddýchnuť a venovať sa ofenzíve. Ale tak to nefunguje.