Covid nie je chrípočka. Viem, čo som si prežil, varuje Hapal

BRATISLAVA. Prešiel už viac ako rok, odkedy tréner Pavel Hapal skončil pri futbalovej reprezentácii. Prvý cudzinec na lavičke slovenského tímu sa však úspechu nedočkal, za dva roky vyhral zo sedemnástich stretnutí len šesť.

Ten posledný navyše ani neodtrénoval. Mužstvo viedol jeho slovenský asistent Oto Brunegraf. „Najpodstatnejšie po skončení pri slovenskej reprezentácii bolo, aby som sa vyliečil z covidu. Bol som odvolaný v čase, keď som bol nakazený,“ povedal Pavel Hapal v relácii Z voleja českého portálu iDnes.cz.

Svoj posledný zápas vyhral. Koronavírus porazil.

Covid nie je chrípočka

Hapal mal pozitívny test po návrate zo Škótska, kde Slováci tesne prehrali v Lige národov (0:1). Ďalšiu prehru s Izraelom (2:3) už sledoval z karantény, v ktorej sa trápil s ťažším priebehom ochorenia.

„Hneď z reprezentačného zrazu som odcestoval na chalupu, kde mi rodina vytvorila zázemie. Žena s deťmi mi vozili potraviny a jedlo. Strávil som tam napokon štrnásť dní a nebolo to vôbec jednoduché,“ vyznal sa 52-ročný tréner.

Ani on si najprv nepripúšťal, že by ho mal čakať ťažký boj. Veril svojej imunite a telu. Napokon však musel preventívne vytáčať číslo na zdravotnú službu.

„Malo to svoje periódy. Zozačiatku som si myslel, že nebudem mať žiadny problém, predsa som trénovaný športovec, celý život som strávil pri futbale. Napokon som bol pri telefóne nachystaný, aby ma odviezla sanitka. Zasiahlo mi to dýchacie cesty, nevedel som sa poriadne nadýchnuť, nezvládal som rozprávať. Nemohol som ani telefonovať, hneď ma dusilo, keď som začal hovoriť,“ hovoril o svojich zážitkoch s koronavírusom.

Tie mali napokon šťastný koniec a český tréner sa dostal späť domov. „Ale musím povedať, že ani najbližší mesiac či dva neboli vôbec príjemné. Spomínam si, ako sme boli so ženou na prechádzke na Pustevnách, kde je maličké stúpanie k soche Radegasta a ja som ho takmer nedokázal vyjsť. Stále som musel zastavovať a vydýchavať sa,“ dodal.

„Nebolo to nič príjemné, dosť ma to zasiahlo. Vždy, keď teraz niekde počujem slovo covid, každému len vravím, aby si na seba dával pozor. Niekto tvrdí, že je to len nejaká chrípka, ale ja viem, čím som si prešiel. Preto všetkých upozorňujem, aby robili maximum pre to, aby boli zdraví,“ odkazuje.

Rodák z obce Břest pri Kroměříži neváhal po svojom zážitku pomôcť aj ostatným a daroval svoju krvnú plazmu bohatú na protilátky na koronavírus. Lekári mu ich namerali rekordný počet. „Dokonca som sa dopočul, že sa moje meno preto objavilo aj na konzíliu lekárov,“ usmial sa. 

„Keď som videl, čo sa deje a koľko ľudí má problémy, rozhodol sa pomôcť. Viem, čím som si prešiel. Ak by moja plazma mohla niekomu pomôcť, či prípadne dokonca zachrániť život, rád som to spravil," doplnil.

Hamšík bol profík, Škrtel mal jediný problém

Hapal si vybudoval na Slovensku veľký trénerský kredit. So Žilinou si zahral v skupinovej fáze Ligy majstrov, slovenskú reprezentáciu do 21 rokov dostal na mládežnícke EURO, stal sa dokonca Trénerom roka. 

„Možno je moje renomé po hodnotení verejnosti pri reprezentačnom áčku trošku iné, ako bolo predtým. Ale všetko ovplyvnila pandémia, hráči odchádzali v priebehu zrazu pre covid, hráči nehrali vo svojich kluboch. Dnes je situácia úplne iná. Spomeniem len Mareka Hamšíka, ktorý sa vrátil do kvalitnejšej súťaže a opäť predvádza famózne výkony, kdežto za mojej éry v Číne to bolo inak,“ vysvetľuje.

Pri prechode z dvadsaťjednotky do áčka poznal niekoľkých hráčov, pochvaľoval si však aj spoluprácu so staršími lídrami a hviezdami reprezentácie.

„Iste, človek má sprvu určitú obavu, ale tí chlapci boli výborní. Škrtel i Hamšík boli veľmi nápomocní. U Škrťa bol jediný problém, že už dlho myslel na koniec reprezentačnej kariéry. Prehovárali sme ho, no napokon ju ukončil, dva týždne pred prvým zápasom. Hamšo bol absolútny profík, bez problémov vás hneď prijme ako partnera a podľa toho sa k vám aj správa. Vo vzťahoch voči týmto ikonám nebol žiadny problém,“ spomínal Hapal.

Futbal na Slovensku ťažia problémy, podľa skúseného trénera podobné ako Česko.

„Zásadný problém je ekonomika, na Slovensku možno ešte výraznejší. Ako menšia krajina majú aj menej účastníkov v najvyššej súťaži, kde má svoju kvalitu možno Slovan, Trnava, Dunajská Streda a Žilina, no zbytok upadá do priemeru. Pre zlý koeficient potom musia všetky kluby bojovať od prvého predkola, aby sa dostali do európskej súťaže. To je u nás trochu lepšie, vďaka ekonomickej sile Sparty, Slavie či Plzne,“ hovorí o rozdieloch.

Hapal v minulosti na Slovensku viedol aj Nitru či Senicu, so Žilinou vyhral jediný majstrovský titul vo svojej trénerskej kariére. Svoj bývalý klub poctivo sleduje a hoci oceňuje filozofiu mladých hráčov, chýbajú mu v tíme skúsenosti.

„Mladí hráči vo všeobecnosti hľadajú čo najrýchlejšiu cestu do zahraničia. Kluby to živí a predávajú ich, čo síce nastáva aj u nás v Česku, ale trochu v inom merítku,“ poznamenal Hapal. „Dôstojnú rolu v českej lige by hral Slovan Bratislava, možno Trnava či Žilina, aj keď Jablonec ukázal rozdiel v úrovni. Ostatné kluby asi nie,“ dodal na záver.

Na ďalšiu trénerskú ponuku zatiaľ čaká. „Každopádne mám teraz viac času na rodinu, za čo som rád, lebo som sa jej tých dvanásť či trinásť rokov, odkedy som presedlal z hráčskej kariéry na trénerskú, veľmi nevenoval,“ priznal pre iDnes.cz.