Aj na Slovensku sa uskutočnili prestupy, v ktorých bolo zapojené Rusko.
Text sme pripravili spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uzavrelo 38 klubov, medzi nimi aj významné značky ako PSV Eindhoven či Olympique Lyon, dohody o prestupoch hráčov s ruskými klubmi za mnoho miliónov eur. Je medzi nimi aj v tom čase druholigová slovenská Dubnica nad Váhom.
Podľa zistení skupiny investigatívnych novinárov vedených organizáciou Follow the Money tým riskovali, že porušia sankcie Európskej únie uvalené na Rusko. Futbalové zväzy sa tiež môžu dostať do problémov. Mnohé kluby tvrdia, že majú povolenie od Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA, ale tá hovorí, že dodržiavanie sankcií je zodpovednosť klubov.
Od ruského útoku na Ukrajinu zomreli tisícky ľudí. Vojakov, aj civilistov. Rusko okupuje veľkú časť ukrajinského územia a množstvo ukrajinských miest je zničených.
Už od anexie Krymu Ruskom v roku 2014 Európska únia a Spojené štáty uvaľujú sankcie na ruské spoločnosti a osoby, ktoré sa podieľajú, podporujú a profitujú z vojny. Po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 USA aj EÚ sankcie opakovane a rozsiahlo rozširovali. Zakazuje sa uzatvárať obchody so spoločnosťami a osobami zo sankčného zoznamu.
Svet profesionálneho futbalu sa v niektorých prípadoch tvári, ako by vojna a sankcie neexistovali.
Od februára minulého roka sa do Ruska či z Ruska presunuli hráči v celkovej hodnote 300 miliónov eur. Ide o nákupy a predaje futbalistov do klubov vo zvyšku sveta vrátane Európskej únie, Brazílie, Turecka a Saudskej Arábie.
Za 17 prestupov hráčov z Ruska do krajín EÚ kluby aj zaplatili, desať transferov sa týkalo ruských klubov, na ktoré sa vzťahujú sankcie. To znamená, že kluby vlastnia alebo v štruktúrach spoločnosti sú osoby zo sankčného zoznamu.
Trinásť hráčov z Európy putovalo do ruských klubov, ktorých sa týkajú európske alebo americké sankcie.
Medzinárodné futbalové federácie - FIFA a UEFA - chceli po vypuknutí vojny pomôcť hráčom. Futbalistom, ktorí hrajú za ruský klub a chcú opustiť krajinu, umožnili odísť a hrať na základe "prenájmu" za iný klub mimo Ruska bez toho, aby porušili pravidlá FIFA.
To isté platí aj pre hráčov na Ukrajine, FIFA pri tomto mimoriadnom pravidle nerobí medzi oboma krajinami rozdiel. V čase tvorby tohto textu ho využilo 62 hráčov.
Zatiaľ čo prenajatý hráč je pre tím športovým prínosom, nákup hráča je zaujímavý aj z komerčného hľadiska. Klub totiž na futbalistu získava aj "prestupové práva". Keď sa hodnota hráča zvýši, nový klub z toho profituje. Niektorým klubom preto pravidlo FIFA nestačilo.
Napríklad holandský PSV Eindhoven zaplatil podľa portálu transfermarkt za návrat Guusa Tila zo Spartaka Moskva tri milióny eur. Nebolo to preto, aby sa Til dostal z Ruska, keďže už hosťoval vo Feyenoorde Rotterdam. Podľa PSV však nebol nákup motivovaný komerčne.
„Urobili sme to preto, aby sme Tila priviedli späť do Holandska natrvalo,“ povedal finančný riaditeľ PSV Van Baar.
Sparta Praha prisľúbila zaplatiť prestupovú čiastku Lokomotivu Moskva za reprezentanta Jana Kuchtu. „Najskôr ho požičali do nášho klubu a potom sa realizoval jeho prestup. Uskutočnil sa v súlade s platnou judikatúrou FIFA a bol osobitne prerokovaný s FIFA,“ povedal hovorca Sparty Praha Ondřej Kasík.
Na Spartak aj Lokomotiv sa vzťahujú sankcie. Spartak Moskva vlastní ropná spoločnosť Lukoil, ktorý nie je na európskom sankčnom zozname. Rovnako tak, ani žiadny z predstaviteľov klubu. Ale okrem európskeho zoznamu existuje aj americký sankčný zoznam a na ňom už Lukoil figuruje, ocitol sa na ňom po ruskej anexii Krymu v roku 2014.
To sa týka aj európskych klubov, ako je PSV, keďže sankcie USA sú extrateritoriálne. USA teda môžu od organizácií, ktoré porušujú ich sankcie, požadovať pokutu.
Klub Lokomotiv Moskva zase patrí štátnej spoločnosti Ruské železnice. Tie sú sankcionované v súvislosti s nástrojmi kapitálového trhu a prevoditeľnými cennými papiermi.
Zdá sa, že FIFA má na vec iný názor ako kluby. „Platí, že je na kluboch, aby zabezpečili dodržiavanie všetkých medzinárodných sankčných obmedzení, ktoré by sa na ne vzťahovali v ich jurisdikcii, bez ohľadu na akékoľvek rozhodnutie orgánu FIFA,“ uviedla vo vyhlásení.
Olympique Lyon a Red Bull Salzburg obchodovali s čečenským klubom Akmath Groznyj, ktorého čestným prezidentom je čečenský vodca Ramzan Kadyrov. často ho vidieť v prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina a niekedy ho nazývajú aj „Putinov krvavý pes“. Vládne Čečensku pod kontrolou Kremľa a je tiež vodcom milícií, ktoré sú stále aktívne vo vojne na Ukrajine. EÚ aj USA na neho uvalili sankcie už v roku 2014.
Napriek tomu Salzburg predal Darka Todoroviča do Grozného a aj Olympique Lyon nechal do Kadyrovovho severokaukazského klubu odísť Brazílčana Camila Reijersa de Oliveiru.
Red Bull Salzburg a Olympique Lyon obhajujú svoje obchody s Achmatom Groznyj tvrdením, že prestupy sa uskutočnili so zatvorenými peňaženkami. Rakúšania tvrdia, že nedostali zaplatené a boli skôr radi, že hráč už nie je na ich výplatnej listine. „Sám chcel ísť do Grozného,“ tvrdí hovorca klubu Christian Kircher.
Olympique Lyon tiež uvádza, že iniciatíva na odchod do Čečenska vyšla od hráča. „Camilo chcel novú výzvu, a tak požiadal o odchod do klubu z Grozného. Nenazývam to prestupom, ale zmenou,“ hovorí generálny riaditeľ Olympique Lyon pre futbalové záležitosti Vincent Ponsot.
Dodáva, že Olympique Lyon ako spoločnosť kótovaná na burze, zaujala zásadný postoj, že nebude udržiavať finančné toky s Ruskom.
No o tom, že Camila stále vnímali ako tovar, z ktorého chceli profitovať, svedčí aj fakt, že klub v zmluve vyjednal aj 20 percentný podiel na jeho prípadnom ďalšom prestupe. Podľa generálneho riaditeľa klubu to však platí len v prípade zrušenia sankcií.
Brazílsky defenzívny záložník stále predstavuje ekonomickú hodnotu, a preto sa zdá, že ide o porušenie sankcií. Európska komisia totiž tvrdí, že subjekty v EÚ vrátane futbalových klubov nesmú poskytovať finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje subjektom, ktoré vlastnia alebo kontrolujú sankcionované osoby, alebo v ich prospech.
Odborníčka na sankcie a právnička Heleen over de Lindenová hovorí, že umožniť odchod hráčov do tímov, ako je Achmat Groznyj, nie je možné.
„Problém je v tom, že nie je dovolené sprístupniť hospodárske zdroje, a hráč je hospodársky zdroj. Sprístupniť ho zadarmo je zakázané aj preto, že ako sankcionovaný klub môžete s voľným hráčom zarobiť peniaze, môžete napríklad vyhrať viac zápasov,“ argumentuje expertka.
Ani Slovensko nie je výnimkou a po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine sa uskutočnili prestupy, v ktorých bolo zapojené Rusko.
Eduard Bagrincev prestúpil 1. septembra 2022 z ruského CSKA Moskva do druholigového klubu FK Dubnica nad Váhom. Len 19-ročný krídelník dovtedy pôsobil v juniorskom či B-tíme CSKA.
„Bolo na ňom vidieť, že by z neho niečo mohlo byť. Ale prišiel k nám herne veľmi zanedbaný. Navyše po zopár zápasoch sa zase na mesiac stratil, takže sme ho ani nevideli. Ale ak by na sebe pracoval, bol by posilou,“ opísal ho Jan Somberg, ktorý bol v Dubnici od septembra 2022 do januára 2023 asistent hlavného trénera Bohumila Páníka. Ten s nami o pomeroch v Dubnici hovoriť odmietol.
Podľa portálu transfermarkt Dubnica za Bagrinceva zaplatila 35-tisíc eur a klub si hráča zaviazal do 30. mája 2024. Podľa ruských zdrojov mala byť v zmluve zakotvené aj klauzula o jeho spätnom odkúpení.
Minoritný akcionár dubnického klubu Peter Švec v telefonickom rozhovore povedal, že informácia špecializovaného portálu o platbe za hráča nie je pravdivá a ruského futbalistu získali bezplatne. Jeho tvrdenie sa z otvorených zdrojov nepodarilo potvrdiť.
„Naši administrátori získali tieto informácie od svojich zdrojov v ruských kluboch, ktoré sú dôveryhodné. Slovenské kluby sa rozhodli nezverejniť žiadne informácie o týchto prestupoch,“ napísal Arťom Zavodnyk, koordinátor z portálu transfermarkt.
V písomnom stanovisku však už Švec prestup „za nulu“ nespomína.
„Zmluvné podmienky, ani zmluvu nebudem komentovať. Nemám na to oprávnenie, resp. zmluva to nedovoľuje. Čo vám môžem povedať je, že sme nedodržali podmienky, preto mala druhá strana právo ukončiť transfer a to je všetko,“ napísal Švec, ktorý vlastní 15 percent spoločnosti FK Dubnica nad Váhom s.r.o.
Podmienkou, ktorú klub nedodržal, bol podľa Šveca zostup do 3. ligy.
Prečo môže byť prestup vtedy 19-ročného talentovaného futbalistu problém?
CSKA Moskva patrí medzi najstaršie a najtradičnejšie kluby v Rusku. Založili ho v roku 1911 a v komunistickej ére bol oficiálnym armádnym klubom. Až po rozpade Sovietskeho zväzu doň vstúpili súkromní investori. Posledný, takmer štvrtinový, podiel predalo ministerstvo obrany v roku 2012.
V decembri 2019 získala 75 percent akcií klubu štátna investičná spoločnosť VEB.RF, na ktorej čele je bývalý prvý podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov. Po ruskej agresii na Ukrajine vo februári 2022 USA spolu s európskymi spojencami uvalili sankcie na banku VEB, patriacu pod spoločnosť VEB.RF.
„Ak bol majoritný vlastník klubu CSKA Moskva v čase prestupu hráča na príslušnom sankčnom zozname, prevod peňazí za hráča by bol problematický, nakoľko je zakázané poskytovať, či už priamo, alebo nepriamo, finančné prostriedky subjektom, ktoré sa na ňom nachádzajú,“ komentuje možný problém advokát Tomáš Grell z kancelárie Taylor Wessing.
Pod vplyvom uvalenia sankcií sa banka VEB podľa rozhodla z klubu vycúvať. To sa jej však podarilo až koncom septembra 2022, keď denník Kommersant informoval o tom, že banka predala 77 percent akcií CSKA Moskva spoločnosti Balance Asset Management, ktorú ovláda podnikateľ Vitalij Balanovič.
Vo vedení klubu je však stále prezident Jevgenij Giner a menšinový podiel zostal aj jeho synovi Vadimovi. Na oboch sa však vzťahujú len ukrajinské sankcie, ktorými Slovenská republika nie je viazaná. Štadión, na ktorom hrá CSKA svoje zápasy, sa stále volá VEB Arena.
Európska komisia, ktorá sankcie navrhla, podobne ako FIFA, zdôrazňuje, že futbalové kluby sú samy zodpovedné za riadne a dôkladné vyšetrovanie. Preto nestačí len letmý pohľad na zoznam sankcií.
Väčšinu dubnického klubu vlastní ruský podnikateľ pôvodom zo Soči Alexey Tilman. Napriek opakovaným pokusom nám na otázky neodpovedal.
Do dubnického futbalu vstúpil v januári 2022, mesiac pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Jeho firma JMS Sport s.r.o. kúpila od vtedy 100% majiteľa klubu Petra Šveca tri štvrtiny akcií.
Tilman je bývalý hráčsky agent s kontaktmi v Rusku a na východných trhoch. Jeho bývalý spolupracovník a hráčsky agent Emil Kovarovič priznal, že práve Tilman mu povedal o záujme Dynama Kyjev o obrovský talent slovenského futbalu Tomáša Bruška. Do slávneho ukrajinského klubu prestúpil v roku 2002 práve z Dubnice nad Váhom.
Tilman má bydlisko v Bratislave a s FK Dubnica mal veľké plány. Ešte pred oficiálnym vstupom do klubu vraj nadviazal spoluprácu s ruským podnikateľom v stavebníctve zo Soči, ktorého ale nikto z nami oslovených bližšie neidentifikoval. Mal však byť hlavným investorom nového futbalového projektu v Dubnici. Podľa Petra Šveca bola dohodnutá investícia vo výške pol milióna eur. Po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022 však plány padli.
Napriek tomu ale do Dubnice prúdili financie z Ruska. Vyjadrenie minoritného akcionára FK Dubnica naznačuje, že ich v hotovosti mohol nosiť Alexej Tilman.
„Všetky finančné toky išli cez účet FK Dubnica. Bola mimoriadna situácia a účtovné aj bankové transakcie, respektíve platby faktúr dodávateľom aj hráčom, sa realizovali aj vkladom na účty,“ napísal v stanovisku Peter Švec.
Ak by išlo o ruské peniaze nejasného pôvodu, mohlo by ísť o obchádzanie platných sankcií.
„Avšak preukazovanie pôvodu peňazí by v takomto prípade mohlo byť zložitejšie, v porovnaní so situáciou, kedy by peniaze odišli priamo z ruského účtu,“ hovorí advokát Tomáš Grell z kancelárie Taylor Wessing.
Podľa daňového priznania za rok 2022 skončila spoločnosť FK Dubnica nad Váhom v strate 55 756 eur.
V polovici marca pribudol medzi akcionárov dubnického futbalu tretí majiteľ Roman Hodál, ktorý získal od Alexeja Tilmana 25 percent a od Petra Šveca 9 percent. Tilman si však stále s 51 percentami ponechal väčšinu. Aktuálne klub hľadá nového investora.
Eduard Bagrincev odohral v Dubnici 18 zápasov, v ktorých dal dva góly. Prvého júla 2023 prestúpil do ruského Krasnodaru. Medzitým získal občianstvo Arménska a má za sebou aj premiéru v tamojšej reprezentácii do 21 rokov.
Transfer hráča s klubom z Ruskej federácie urobil po začiatku agresie na Ukrajine a uvalení sankcií aj podbrezovský futbal.
FK Železiarne Podbrezová predal začiatkom roka 2023 nigérijského ofenzívneho záložníka Mosesa Davida Cobnana do Krasnodaru. O prestup sa podľa portálu transfermarkt.com postarala poľská spoločnosť FairSport, ktorej spoločníkom je aj slovenský futbalový agent Branislav Jašurek. Ten však informácie poprel.
„Prestup Cobnana nerobila naša spoločnosť, nie je to náš hráč. Cobnan má vlastného agenta z Nigérie,“ uviedol Jašurek.
Ten je v súčasnosti agentom niekoľkých slovenských reprezentantov vrátane hráča SSC Neapol Stanislava Lobotku, ktorý zároveň vlastní 35-percentný podiel v klube z Podbrezovej.
Podľa informácií portálu transfermarkt.com mal klub z Horehronia za nigérijského útočníka zinkasovať jeden milión eur. Túto sumu však Jašurek označil za nesprávnu a tvrdí, že to bolo výrazne viac.
Dvadsaťročný Cobnan strávil v Podbrezovej kalendárny rok, nazbieral 27 štartov v najvyššej súťaži a dal 10 gólov. Patril medzi najlepších strelcov jesennej časti súťaže.
„Moses je neokresaný diamant, ktorý má všetky predpoklady, aby bol špičkovým útočníkom,“ opísal tréner Podbrezovej Roman Skuhravý talentovaného Afričana pre Sportnet.
V Podbrezovej sú s prestupom spokojní a zdá sa, že by mohli byť aj pokojní z pohľadu ruských sankcií.
Futbalový klub z Krasnodaru síce vlastný ruský miliardár Sergej Galickij, no jeho meno sa nachádza iba na ukrajinskom sankčnom zozname. Ten plne v kompetencii ukrajinskej vlády a ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského a nevyplývajú z neho žiadne povinnosti či náležitosti pre krajiny Európskej únie.
Generálny manažér Podbrezovej Miroslav Poliaček tvrdí, že klub si pred prestupom problematiku sankcií preveroval. „Máme svojich právnikov a nič sme prestupom neporušili,“ hovorí Poliaček.
„Tento prestup nevnímame ako problematický, keďže majitelia aj predstavitelia klubu sú nanajvýš na ukrajinskom sankčnom zozname, ktorý však bez ďalšieho nie je pre slovenské subjekty záväzný,“ vysvetlil advokát Tomáš Grell z kancelárie Taylor Wessing.
Problematický by však mohol byť prevod financií. Poliaček tvrdí, že klub má účet v Slovenskej sporiteľni. Na ten prišli aj peniaze za prestup. Generálny manažér priznal, že banka platbu na istý čas pozdržala a chcela poznať pôvod peňazí. „My sme všetko vydokladovali a bolo to v poriadku,“ opísal situáciu Poliaček.
Z akého účtu prišla ruská platba však vraj generálny manažér nevie a na doplňujúce otázky nereagoval ani jeden z oslovených predstaviteľov klubu.
Ak by išlo, o banku či spoločnosť, ktorá je na sankčnom zozname, mohlo by ísť o problém. A veľmi drahý problém.
„Spomínaná pokuta podľa zákona č. 289/2016 Z.z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v platnom znení je vo výške až do 1 659 700 eur,“ hovorí advokát Tomáš Grell.
Za vykonávanie medzinárodných sankcií v oblasti finančných služieb a finančných trhov zodpovedá ministerstvo financií. Na otázky, týkajúce sa preverovania a kontroly finančných transakcií týkajúcich sa športových prestupov spojených s Ruskom, nám ministerstvo ani po niekoľkých dňoch neodpovedalo.
Slovenský futbalový zväz (SFZ) v súvislosti s ruskými sankciami nepripravil pre kluby žiadne školenie či informačnú kampaň. Podľa hovorcu Juraja Čurného to nebolo potrebné, pretože smerom z Ruska sa od vojny uskutočnili približne dva prestupy.
Na zväze nezaznamenali žiadny podozrivý prestup. „Matrika sa pri medzinárodných prestupoch riadi predpismi FIFA,“ hovorí Čurný. Ako sme už napísali FIFA od prestupov dáva ruky preč a vo svojom vyjadrení pre tento projekt uviedla, že zodpovednosť za dodržiavanie sankcií je na kluboch.
Odpovedá advokát Tomáš Grell z kancelárie Taylor Wessing.
Podliehajú aj prestupy športovcov do, či z Ruska sankciám?
Áno, neevidujeme totiž žiadnu osobitnú reguláciu, v zmysle ktorej by prestupy športovcov mohli prebiehať bez ohľadu na sankcie.
Prestup je problematický najmä v prípade, ak ide o odplatný transfer a príslušné finančné prostriedky sa majú poskytnúť subjektu nachádzajúcemu sa na sankčnom zozname EÚ alebo inému subjektu, ktorý tento subjekt ovláda.
FIFA síce prijala dočasné pravidlá (aktuálne platia do 30. 6. 2024), ktoré by sa dali nazvať osobitnou reguláciou, avšak táto spočíva výlučne v tom, že zahraniční hráči, ktorí opustili územie Ruska (ako aj Ukrajiny) kvôli vojne a vzhľadom na okolnosti nemajú záujem sa do krajiny vrátiť, majú právo jednostranne prerušiť ich platnú zmluvu (s klubom v Rusku či na Ukrajine) a nájsť si (zatiaľ dočasné) nové pôsobisko v klube z inej krajiny.
Ich nový klub však ruskému klubu neplatí nič, takže z pohľadu sankcií je to v poriadku a v tomto smere nemožno hovoriť o výnimke z ich uplatňovania.
Ako ovplyvňuje obchod to, či je predstaviteľ ruského klubu na sankčnom zozname EÚ alebo len na zozname USA či Ukrajiny?
Sankčný zoznam EÚ je pre nás záväzný, sankčné zoznamy iných štátov (vrátane USA a Ukrajiny) pre slovenské subjekty bez ďalšieho záväzné nie sú. Niektoré subjekty sa však môžu rozhodnúť, že budú rešpektovať sankčné zoznamy iných štátov na dobrovoľnej báze.
Pravdepodobné je to napríklad pri subjektoch (osobitne pri bankách) so zahraničnou majetkovou účasťou viažucou sa k štátu, ktorý vedie príslušný sankčný zoznam.
Ak by napriek zákazu kluby robili podobné obchody, je nejaký právny spôsob, ako by sa mohli vyhnúť porušovaniu sankcií?
Spôsoby vedúce k obchádzaniu sankcií nepochybne existujú. Pri tovaroch sú napríklad časté obchody cez prostredníkov z jurisdikcií, ktoré voči Rusku neuplatňujú sankcie, to znamená, že tovar napríklad od českej spoločnosti kúpi napríklad indická spoločnosť, ktorá ho ďalej predá do Ruska.
Avšak aj obchádzanie sankcií môže byť potrestané, hoci preukázanie takéhoto konania bude spravidla zložitejšie.
Medzinárodnú investigatívu vedie holandská organizácia Follow The Money v spolupráci s európskymi partnermi vrátane Le Monde (Francúzsko), El Pais (Španielsko), Paper Trail Media (Nemecko), DER STANDARD (Rakúsko), De Tijd (Belgicko), Denník N (Česká republika), Oštro Hrvatska (Chorvátsko), Reporters United (Grécko), ICJK a Denník SME (Slovensko), BIRD (Bulharsko) a TELEX (Maďarsko).
Zhromaždili sme informácie o ruských kluboch, majiteľoch a riaditeľoch a porovnali sme ich so sankčnými zoznamami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva. Odhalili sme tak vzťahy medzi ruskými klubmi a sankcionovanými subjektmi. O zisteniach sme diskutovali s odborníkmi na sankcie, dotknutými klubmi, vnútroštátnymi orgánmi, Európskou komisiou, národnými a medzinárodnými futbalovými zväzmi.