Získal päť majstrovských titulov, ku ktorým pridal triumfy v pohároch. TOMÁŠ HUBOČAN (39) odštartoval úspešnú kariéru v MŠK Žilina, kde ju definitívne aj ukončí.

Dlhoročný slovenský reprezentant nastúpi v sobotu o 17:00 h doma s Dunajskou Stredou na svoj posledný profesionálny zápas.

Kedy vzniklo rozhodnutie, že je to váš definitívny koniec?

Počas jarnej časti, i keď už dávnejšie o tom uvažujem. Kariéru profesionálneho futbalistu som si dlhšie predlžoval, no telo mi ukázalo, že je správny čas skončiť.

Predsa, mám pomaly štyridsať rokov a regenerácia po náročný zápasoch je v mojom veku náročná. A vyžaduje si istý čas.

V sobotu nastúpite na svoj posledný zápas. Máte informácie, ako by vaša bodka za kariérou mala prebiehať?

Práveže netuším. Je to môj posledný zápas, ale neviem, či klub niečo pripravuje. Budem veľmi rád, ak prídu ľudia a bude plný štadión. To je moje najväčšie prianie.

Cez víkend ste na pôde Košíc nehrali. Budú vás môcť fanúšikovia vidieť aj na trávniku?

Ak mi to zdravie dovolí, rád zasiahnem do hry.

Uvažovali ste, čo budete robiť po skončení kariéry? Neláka vás trénerstvo?

Momentálne si nedokážem predstaviť, že by som fungoval ako tréner. Nemám presnú predstavu, život ukáže, ktorou cestou sa mám vybrať.

Aktuálne si potrebujem oddýchnuť a nechať si čas na oddych. V najbližších mesiacoch sa chcem prioritne venovať rodine a ujednotiť si myšlienky.

Verím, že za ten čas sa zjaví niečo, čo ma osloví. A budem sa tomu venovať.

V profesionálnom futbale ste pôsobili vyše dvadsať rokov. Ktorý moment sa vám vybaví ako prvý pri spomienke na ňu?

Ťažko vybrať jeden. Vždy som si vážil zápasy za reprezentáciu, takže to budú veľké turnaje, ktoré som si užil.

Najväčším zápasom bol pre mňa duel s Anglickom na EURO 2016, v ktorom sme po bojovnom výkone remizovali 0:0. A postúpili tak zo skupiny.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Slovensko - Anglicko na EURO 2016

Aký bol spomínaný šampionát, ktorý sa hral vo Francúzsku?

Bol som rád, že som na ňom hral. Pre zranenie chodidla som totiž nevedel, či sa na ňom predstavím. Tréner Ján Kozák ma ale napriek zdravotným komplikáciám nominoval. A bol som tak súčasťou tímu.

V prvom zápase s Walesom som nehral, no potom som nastúpil. Hral som cez bolesť pod injekciami, no zdolali sme Rusko a proti spomínanému Anglicku sme získali kľúčový bod.

V osemfinále s Nemeckom som potom už nehral, ale som rád, že som sa pričinil o tento úspech.

Vo veľkých zápasoch som si vždy vedel posunúť prah bolesti. Cez eufóriu a adrenalín, pretože som si proste chcel zahrať na prestížnom podujatí.

VIDEO: Sčasný a Hubočan o konci kariéry

Neskôr ste sa predstavili aj na EURO 2020, ktoré sa však pre pandémiu koronavírusu hralo až o rok neskôr. Hneď v premiérovom zápase proti Poľsku ste sa vrátili na štadión Zenitu Petrohrad, kde ste pôsobili šesť rokov.

V reprezentácii som pred časom skončil, no napokon som sa vrátil na baráž, cez ktorú sme sa dostali na EURO.

Rozhodnutie vrátiť sa neľutujem, pretože to pre mňa bol krásny zážitok. Vrátil som sa tam, kde som strávil veľkú časť svojej profesionálnej kariéry - do Petrohradu.

Za môjho pôsobenia Krestovskij štadión ešte nebol dokončený, preto som rád, že mi futbalový Boh doprial, aby som si na ňom mohol zahrať.

Bola to pre mňa veľká nostalgia, pretože šesť rokov nie je málo. Bol to kus mojej profesionálnej kariéry.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Slovensko - Poľsko na EURO 2020

Odštartovali ste ju kvalitnými výkonmi v Žiline, s ktorou ste získali dva majstrovské tituly.

Na to sa takisto nezabúda. So Žilinou sme dosiahli úspechy, ktoré ma dostali do zahraničia.

Dvere do Zenitu mi otvoril Martin Škrtel, ktorý tam zanechal veľkú stopu, no v tom čase odchádzal do slávneho Liverpoolu.

Zenit sa mohol spoliehať na jeho výborné výkony, preto hľadal typologicky podobného hráča z rovnakého regiónu. A voľba padla na mňa.

So Zenitom ste vyhrali dva tituly v ruskej Premier League, ruský pohár a dvakrát aj ruský superpohár, takže vaše pôsobenie v Rusku sa dá označiť za veľmi úspešné. Je niečo, čo vás v Rusku zaskočilo, prekvapilo?

Hrali sme systémom jar – jeseň, čo bola pre mňa novinka. Sezóna tak trvala dlhšie, čo bolo zaujímavé.

Luciano Spalletti nás však výborne fyzicky pripravil a v kabíne bola skvelá symbióza hráčov, takže sme to hravo zvládali. Dva roky po sebe sme vyhrali titul, čo bolo výnimočné.

Prvý titul sme oslavovali v extrémnom mraze a miestni fanúšikovia boli napriek tomu bez tričiek. Šialenci (smiech).

To by sa páčilo vášmu kamarátovi a bývalému spoluhráčovi z reprezentácie Jurajovi Kuckovi, ktorý je ľadový medveď. Aj vy sa otužujete?

Sem tam idem do studenej vody, ale nie je to pravidlo. Rozhodne nie som extrém ako Kuco (smiech).

Trochu sme odbočili. Aký bol inak futbalový život v Rusku?

Bola to dôležitá etapa v mojej kariére. V Zenite sme mali vytvorené výborné podmienky, aby sme hrali na najvyššej úrovni, takže som tam bol spokojný.

V Rusku sa mi narodili deti, takže na Rusko mám aj skvelé rodinné spomienky.

Neskôr ste pôsobili v Diname Moskva, z kade ste prestúpili do Olympique Marseille. Vo Francúzsku ste sa však nepresadili ako v Rusku. Bolo to pre vás sklamanie?

Po dlhých rokoch v Rusku to bola pre mňa veľká výzva. Išiel som na juh Francúzska a mal som veľké očakávania. To mi však zrejme zväzovalo nohy.

Do karát mi nezahrala zmena vedenia, ktoré malo odlišné predstavy. Prišiel nový tréner, ktorý mal svojich hráčov a ja som sa ocitol mimo zostavy.

Navyše som sa zranil, čo ma výrazne pribrzdilo.

Bolo to pre vás psychicky náročné?

Keď nehráte a ste zranený, nie je to jednoduché. Snažil som sa však napriek tomu myslieť pozitívne.

Stále som mal chuť hrať futbal, preto som hľadal nejaké riešenie. Naskytla sa možnosť hosťovania v tureckom Trabzonspore, kde som bol spokojný, no situácia sa vyvinula tak, že som sa musel vrátiť do Marseille.

Olympique mal vtedy výbornú sezónu, bol finalistom Európskej ligy. Hráči mali zabehnutý cyklus, preto som vedel, že nebude jednoduché sa dostať do zostavy.

Keďže som chcel hrať ešte v zahraničí, kývol som na ponuku z Cypru. Najskôr som tam išiel na otočku, no strávil som tam štyri krásne roky.

S Omoniou Nikózia ste získali ďalšie dva majstrovské tituly, vyhrali ste tiež cyperský pohár a cyperský superpohár. Bol teda odchod do menej futbalovej krajiny správny krok?

Zahrali sme si v skupinovej fáze Európskej ligy, takže áno.

Najskôr som si myslel, že idem do dovolenkovej destinácie, kde si zahrám futbal. Z kvality miestnej ligy som však bol milo prekvapený.

Možno si niekto povie, že Cyprus je futbalový trpaslík, ale pôsobí tam množstvo legionárov, ktorí priniesli do cyperskej súťaže veľkú kvalitu.

Počas kariéry ste sa stali stabilným pilierom slovenskej reprezentácie, za ktorú ste odohrali 73 zápasov. Čomu vďačíte za konzistentnosť svojich výkonov?

Mojou silnou stránkou je, že vždy som mal vytvorené dobré zázemie. Vždy som mal okolo seba správnych ľudí – rodinu, priateľov, ktorí ma neustále podporovali.

Znie to zvláštne, ale pomohlo mi aj to, že som tvrdohlavý. Jednoducho som chcel hrať futbal v zahraničí a tvrdo som si išiel za svojím snom.

Sú veci, ktoré by ste dnes urobili inak? Mohli ste vo svojej kariére vyťažiť viac?

Asi sa viac dosiahnuť nedalo. Sú veci, ktoré mi nevyšli najlepšie, ale celkovo som spokojný. Vďačný za to, čo mi futbalový život ponúkol. Nič by som preto nemenil.

Keď som aj v Marseille nehrával, bral som to ako skúsenosť. Vravel som si, že život prináša aj takéto situácie a musím sa s nimi popasovať.

Slovensko hralo zatiaľ na jediných majstrovstvách sveta v roku 2010, na ktorých ste však chýbali. Nemrzí vás to?

Samozrejme, že áno. Pretože som bol v širšej nominácii. Bral som to však ako ďalšiu vec v mojom rozvoji, aby som pracoval ešte viac a zlepšil svoje výkony. Človeka to s odstupom času mrzí, ale vtedy ma to posilnilo.

Odohrali ste stovky zápasov, no v sobotu to bude váš definitívny koniec. Nebude vám futbal chýbať?

Čoskoro mám štyridsať rokov, takže toho bolo dosť. A úplný koniec to zas nie je. Bývam v obci Divinka pri Žiline, za ktorú plánujem hrať na amatérskej úrovni.

Nedávno som sa bol pozrieť na zápase Viktora Pečovského, ktorý hráva za susednú Divinu. Dedinské zápasy majú svoje čaro, takže to rozhodne chcem skúsiť.

Teraz si však potrebujem najskôr fyzicky oddýchnuť a potom sa uvidí.

Divina? Za túto obec hral aj Marek Mintál…

Áno. Je to susedná obec, ktorá v tejto sezóne postupuje do našej súťaže. Takže nás čaká veľké derby (smiech).

Tabuľky Niké ligy

Skupina o titul:

Skupina o udržanie sa: