BRATISLAVA. Po dlhých rokoch sa ukázal fanúšikom priamo na štadióne. Šedivé vlasy, zarastená tvár a okuliare. Oblečené mal dlhé, široké rifle, pruhované tričko, tmavé tenisky. Okolo krku si prehodil šál v klubových farbách s nápisom: My sme Slovan.
Zamával fanúšikom, zožal potlesk z tribún Tehelného pola, kde bol dlhé roky doma. Legendárny Marián Masný mal uplynulý víkend slávnostný výkop pred ligovým zápasom Slovan vs. Skalica.
Od svojho kamaráta a tiež legendárneho hráča Jána Švehlíka a športového riaditeľa Róberta Vitteka dostal pamätný dres na pamiatku.
Mnohí ho považujú za najlepšieho ofenzívneho futbalistu, ktorý sa narodil na Slovensku.
Marián Masný, jeden z hlavných strojcov triumfu Československa na majstrovstvách Európy 1976 v Belehrade, minulý týždeň oslávil 75 rokov.
„Tam ste nenašli slabinu. Mali sme veľké mužstvo, nemali sme sa koho báť. Čo hráč, to osobnosť. Jedenásť kvalitných hráčov základnej zostavy a ďalší na lavičke,“ vravel Masný v minulosti v rozhovore pre futbalsfz.sk
Ferran ho dal na prvé miesto
Anglickú hviezdu Kevina Keegana, majiteľa Zlatej lopty z rokov 1978 a 1979, očaril natoľko, že ho vo svojej knihe Against the World (Proti svetu) označil za jedno z najšikovnejších krídel na svete.
V roku 1976 skončil Masný deviaty v ankete o Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu Európy. A podľa mnohých si zaslúžil byť ešte vyššie.
Jacques Ferran, vtedy už riaditeľ magazínu France Football, tvorca Európskeho pohára majstrov (dnes Liga majstrov) a Zlatej kopačky pre najlepšieho Európana, dal Masného na prvé miesto.
Do magazínu L'Equipe napísal: „Belehradský zápas predstihol finále majstrovstiev sveta spred dvoch rokov Nemecko – Holandsko. A mal aj budúcu svetovú hviezdu – Masného.“
V okolí Topoľčian vyrástlo niekoľko famóznych futbalistov a to dokonca z jednej generácie.
V Solčanoch sa narodil kapitán Anton Ondruš. Z Jacoviec pochádza Ladislav Jurkemik a tiež bratia Dušan a Peter Herdovci.
Muž bez nervov
V Partizánskom vyrástol Karol Jokl a v Chynoranoch Marián Masný. Štyria z nich sú aj majstrami Európy.
Masný bol futbalový elegán s úžasnou rýchlosťou a technikou. Ale tiež muž bez nervov.
Strelou k tyči, na ktorú slávny Nemec Sepp Maier nemal nárok, začal slávnu penaltovú púť za európskym titulom, ktorá vyvrcholila penaltou Antonína Panenku.
„Pokojne pôjdem prvý," vyhlásil uprostred štadióna Crvenej Zvezdy Belehrad vtedy dvadsaťpäťročný Masný. Z penalty nezaváhal.
„Bol tichý, pokojný. Nič ho nerozhádzalo, emócie takmer neprejavoval. Ešte aj pri oslavách gólu bol zdržanlivý, flegmatický.
Ale nebol utiahnutý. Skamarátili sme sa nielen my, ale aj naše manželky," spomína na spoluhráča zo Slovana i reprezentácie brankár Alexander Vencel starší, ktorý sa predtým stretol v československom drese aj s jeho starším bratom Vojtechom.
„Marián pripomínal staršieho brata, preto ho volali Béla. Myslím, že sa mu to páčilo,“ dodal Vencel.
Svetová trieda a presné centre
Masný hral dvanásť rokov za bratislavský Slovan, do ktorého ho zlanárili po vojenčine v Dukle Banská Bystrica.
Zaslúžil sa o dva tituly, v československej reprezentácii odohral zo Slovákov najviac stretnutí (75).
VIDEO: Marián Masný
Má aj bronz z ME 1980, kde tiež ako prvý premenil penaltu.
„Mal výborný ťah na bránku, vedel dať hre myšlienku i zakončiť a jeho súhra so Švehlíkom bola neuveriteľná," opisoval ho Vencel.
Masný bol v jeho ére svetová trieda. Rýchly, šikovný, elegantný, chladnokrvný.
„Mal neuveriteľné technické predpoklady, vedel jeden na jedného. Keď dostal loptu a mal proti sebe jediného obrancu, už som vedel, čo bude nasledovať. Kľučka, rýchle kmitanie nôh a center. Mne stačilo, aby som si správne nabehol," spomínal jeho dlhoročný spoluhráč a priateľ Ján Švehlík. Roky spolu kopali za Slovan, na kempoch bývali spolu na izbe.
Do Grécka ho nepustili
Masný mu niekoľkokrát zo žartu povedal: „Mal by si mi dávať percentá z platu, pretože z mojich centrov žiješ."
Nebyť komunistických pravidiel, ktoré nedovoľovali angažmán v zahraničí pred tridsiatkou, takmer isto by obliekol dres európskeho veľkoklubu.
Veľká šanca sa pred ním otvorila v roku 1982, po majstrovstvách sveta v Španielsku.
Mal už tridsaťdva, keď ho lanáril grécky majster Olympiakos Pireus.
Črtala sa lukratívna zmluva, ale vyradenie v skupine svetového šampionátu posúdilo vedenie telovýchovy ako prepadák.
Masný nedostal povolenie, čo ho údajne dosť vzalo.
Až o pol roka neskôr mu povolili pôsobenie v rakúskom Neusiedl am See, vtedy prvoligovom, ale po zranení kolena sa po polroku vrátil do Bratislavy.
Rozpadlo sa mu manželstvo
Tri roky hrával za Petržalku, ktorej pomohol postúpiť do prvej ligy a v ktorej drese dosiahol hranicu stovky ligových gólov.
Ďalších dvanásť rokov strávil v rakúskom Mönchhofe v nižšej súťaži, najprv ako hráč, potom v úlohe trénera.
V roku 2004 pracoval ako tréner dorastu vo futbalovej akadémii trénera Jozefa Vengloša.
Masný sa neskôr vytratil. O dôvodoch sa šírili len dohady. Rozpadlo sa mu manželstvo. Šepkalo sa, že sa odstrihol od rodiny.
Šli chýry o jeho živote medzi bezdomovcami a nociach pod strieškou na brehu Dunaja.
„Do charity či k milosrdným sestrám prichádzal so sklopeným zrakom na polievku a krajec chleba, zjedol ju, ohrial sa a hneď zmizol, aby ho azda niekto nespoznal,“ napísal Zdeněk Zikmund o Mariánovi Masnom v knihe Klub ligových kanonierov.
Uviedli ho do siene slávy
Masný dnes býva v paneláku - v Petržalke a komunikuje s úzkym okruhom ľudí. Občas sa stretne aj s bývalými spoluhráčmi.
Keď pred niekoľkými rokmi natáčali film s názvom Finále o majstroch Európy z roku 1976, úspešnej partie sa stránil.
Ocenenie zlatého tímu sledoval iba v televízii. Bolo vidieť, ako sa mu leskli oči. Pôsobili zvedavo, nostalgicky, ale aj smutne.
Dnes žije veľmi skromne a skôr v ústraní, nie je mu do reči.
Nepoužíval mobilný telefón. Pracoval a možno stále ešte pracuje na vrátnici jednej z bratislavských firiem a nosí uniformu s logom SBS.
Muž, ktorému kedysi tlieskali desaťtisíce, si zvolil život samotára dobrovoľne. Čosi sa v ňom zlomilo.
Keď funkcionári SFZ pozývali Masného v marci 2018 na galavečer, aby ho uviedli do Siene slávy, dal si podmienku: „Prídem, ale nechcite po mne, aby som hovoril.“
Dorazil vzpriamený chlap v elegantnom, čiernom obleku a vyleštenými topánkami. Vypočul si aplauz postojačky, dojato sa uklonil.
