Na Sicíliu odišiel ako 16-ročný. Sezónu začal v tretej lige, končí ju v reprezentácii

BRATISLAVA. Keď ako jedenásťročný prišiel z rodných Jarovníc do neďalekého Sabinova, okamžite bolo všetkým jasné, že ide o mimoriadny futbalový talent. Svojich rovesníkov prevyšoval na celej čiare.

Spočiatku nastupoval za mladších žiakov v kategórii U13. Po tom, čo v jednom zo zápasov viedol jeho tím po polčase už 10:0, pričom všetky góly strelil on sám, sa presunul do U15. Aj tam sa okamžite presadil strelecky.

Žiaril, hoci neustále hrával s chlapcami staršími od neho. Keďže otec chodil za prácou do zahraničia, jeho futbalovými tútormi sa stali starí rodičia. Tí boli pre neho schopní spraviť všetko, nevynechali jediný vnukov zápas.

Chýr o mimoriadne nadanom Ľubomírovi Tuptovi sa rýchlo rozletel po okolí. Na turnaji v Lipanoch si ho vyhliadli zástupcovia Tatrana Prešov, kam sa presunul po necelom roku a pol v Sabinove.

Svetu sa prvýkrát ukázal v Malajzii

Jeho gólový apetít počas pôsobenia v Prešove neutíchal. Práve naopak. Slovensko postupne reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách.

Výborné meno si urobil hneď na začiatku. S výberom do 15 i 16 rokov dvakrát zahviezdil na medzinárodnom turnaji Frenz United International Cup v Malajzii, kde bol najlepším hráčom i strelcom turnaja.

Kým prvýkrát si usporiadatelia medzi sebou šepkali, kto je ten hráč s číslom 11 v slovenskom drese, o rok neskôr to už veľmi dobre vedeli.

O mladíka z východu Slovenska sa v tom čase interesovalo mnoho európskych klubov. Vrátane gigantov. Absolvoval skúšky v Liverpoole, záujem prejavili Inter Miláno, či Juventus Turín.

A práve do Talianska zavial Tuptu osud už čoskoro. V lete 2014 sa stal hráčom Catanie. Mal len 16 rokov. Vtedy ešte nemohol vedieť, že ho časom budú považovať za polovičného Taliana.

Začiatok tomu vôbec nenasvedčoval.

Sen sa mu splnil vo Verone

„Najprv to bolo veľmi náročné. Potom, keď sme začali komunikovať cez internet, už o čosi ľahšie,“ hovorí Jaroslava Tuptová, Ľubomírova mama.

Rodičia nádejného futbalistu netaja, že pociťovali strach. Ich dospievajúci syn sa ocitol sám na ďalekej Sicílii, vyše dvetisíc kilometrov od domova. Po anglicky nehovoril príliš dobre, po taliansky vôbec.

„Posadili ho do lietadla a cestoval. Bolo to ťažké, ale darilo sa mu aj tam,“ pridáva sa otec Ľubomír starší.

V Catanii v tom čase pôsobil aj ďalší slovenský futbalista – Norbert Gyömbér. Ten však už bol súčasťou A-tímu a tak často spolu do kontaktu neprichádzali.