Futbalistky Tatrana Prešov si v aktuálnom ročníku najvyššej súťaže žien počínajú veľmi dobre.
Po základnej časti obsadili výborné tretie miesto v tabuľke s bilanciou 18 zápasov, 11 víťazstiev, 2 remízy, 5 prehier a skóre 43:21, čo im prinieslo 35 bodov. Pred nimi sa umiestnili iba favoritky súťaže zo Spartaka Myjava a Slovana Bratislava.
Za Prešovom nasledujú Partizán Bardejov a FC Petržalka, pričom Partizán stráca na Tatran päť bodov a Petržalka štrnásť. Týchto päť tímov si na jar zahrá v skupine o titul.
Dievčatá v zeleno-bielych dresoch čaká séria náročných zápasov proti veľmi kvalitným súperkám. Káder je zložený prevažne z mladých futbalistiek, a tak sa v Prešove poobzerali aj po skúsenejších posilách.
Výraznou posilou by mala byť slovenská reprezentantka LAURA ŽEMBERYOVÁ. Tá odišla do zahraničia už ako sedemnásťročná a po ôsmich rokoch sa vracia na východ Slovenska, kde s futbalom začínala.
Napriek mladému veku má na konte viac než 50 štartov v rôznych vekových kategóriách reprezentácie Slovenska, od mládežníckych výberov až po seniorský tím, za ktorý nastúpila v 25 stretnutiach. Počas pôsobenia v zahraničí získala český titul, zahrala si v Lige majstrov a úspechy dosiahla aj v zámorí.
S talentovanou stredopoliarkou sme sa rozprávali o jej doterajšej kariére, návrate do Prešova aj o cieľoch do budúcnosti.
Popíšte vašu doterajšiu futbalovú kariéru.
S futbalom som začínala v rodnom Prešove, kde som od deviatich rokov hrávala s chlapcami až do kategórie U15.
Následne som prestúpila k žiačkam a neskôr k ženám. Potom som sa presunula do Brna, kde som pôsobila približne rok, a následne som prestúpila do Slavie Praha, kde som strávila asi rok a pol. Neskôr prišla možnosť študovať a hrať futbal na univerzite v USA.
Takáto príležitosť neprichádza často, preto som ju využila a posledných päť rokov som strávila na univerzite v Amerike.
Ako to vyzeralo a vyzerá s vaším účinkovaním v reprezentácii?
V reprezentácii pôsobím od trinástich rokov. Prešla som všetkými mládežníckymi kategóriami a v roku 2019 som dostala prvú pozvánku do seniorskej reprezentácie žien.
Odvtedy som pravidelne chodila na reprezentačné zrazy, až kým ma na určitý čas nepribrzdili zranenia.
Čo rozhodlo o vašom príchode do Prešova?
Po dokončení univerzity som už nemohla pokračovať v pôsobení v tíme v Amerike, takže som plánovala návrat domov. V decembri som bola na Slovensku a zároveň som sa zotavovala zo zranenia, takže hľadanie klubu v Európe počas zimného prestupového obdobia bolo náročnejšie.
Začiatkom roka sa mi podarilo nadviazať kontakt so zahraničným tímom, kde som strávila približne mesiac, no prestup sa napokon skomplikoval. Keďže ma tlačil čas, po rozhovore s koordinátorom ženského futbalu v Prešove sme sa dohodli na návrate sem.
Som veľmi rada, že sa to podarilo. S Prešovom mám spojené pekné spomienky, som tu doma, mám tu rodinu a verím, že som presne tam, kde mám byť.
Čo by ste chceli v Prešove dosiahnuť?
Určite by som chcela podávať čo najlepšie výkony a pomôcť tímu k dobrým výsledkom.
Zároveň by som bola rada, keby sa nám podarilo viac zviditeľniť ženský futbal v Prešove, prilákať viac divákov na zápasy a ukázať, že aj ženy si zaslúžia lepšie podmienky.
Taktiež by som chcela odovzdať skúsenosti, ktoré som získala v zahraničí, mladším hráčkam a pomôcť im vo futbalovom aj osobnom rozvoji.
Aké sú vaše osobné futbalové ciele?
Za posledné roky som sa naučila veľa a pochopila som, že nie všetky ciele máme úplne vo vlastných rukách.
Samozrejme, každá hráčka by chcela vyhrať titul alebo sa kvalifikovať na majstrovstvá sveta, no tieto veci závisia od mnohých faktorov. To, čo však viem ovplyvniť, je moja práca – či sa dokážem stále zlepšovať, či dávam do tréningu maximum a či robím aj niečo navyše, aby som bola pre tím čo najviac užitočná.
Mojím cieľom je byť disciplinovaná v tréningu aj v individuálnej príprave a najmä to, aby mi futbal stále prinášal radosť. Ostatné potom príde samo.
Čo robíte, keď nehráte futbal?
Momentálne sa snažím dobehnúť zameškaný čas s rodinou a priateľmi, keďže som posledné roky strávila veľa času v zahraničí.
