BRATISLAVA, SENICA. Dredy, exotická tvár a svalnatá postava. Hovorí šiestimi jazykmi.
„V mojej krajine ľudia pijú vodu z kaluže. Aj ja som to istý čas robil," tvrdil rodák z Demokratickej republiky Kongo.
Mal iba pätnásť, keď emigroval. Úplne sám sa vydal na cestu.
Aby mohol Elvis Mashike Sukisa z Demokratickej republiky Kongo hrať futbal v Európe, rodičia najprv predali časť domu v Kinshase. Dvakrát.
„Peniaze skôr potreboval človek, ktorý mi vybavoval cestu. Vravel mi: ´Daj mi peniaze a ja ti vybavím víza. Kúpiš si letenku a môžeš ísť.´ Náklady mohli tvoriť dohromady v prepočte možno osemtisíc eur.“
Najmladší zo siedmich súrodencov sníval o Francúzsku, ale skončil na Ukrajine. Naletel podvodníkom, nie raz.
Chvíľu žil ako bezdomovec. Na Slovensko prišiel vlakom. Ilegálne. Bez dokladov.
Prespával na stanici
Chytili ho, zadržali. Žil v utečeneckom tábore a tiež prespával na železničnej stanici.
„Išiel som si vybavovať azyl do Bratislavy a nemal som kde spať, nemal som peniaze. Hladoval som,“ prezrádza svoj príbeh v rozhovore pre Sportnet Mashike Sukisa (31. r.).
V stredu podvečer žiaril v dohrávke 3. kola Niké ligy proti bratislavskému Slovanu. Dal gól hlavou, na ďalší šikovne prihral.
Ešte v úvode nadstaveného času sa zdalo, že bude hlavný hrdina práve Elvis, jeho Komárno vyhrávalo so Slovanom 2:1.
Úradujúci majster však ešte stihol otočiť skóre na konečných 3:2.
Mashike je dobrodruh. Od roku 2012 zmenil klub až 20-krát.
Po príchode na Slovensko strávil istý čas v utečeneckom tábore Rohovec pri Dunajskej Strede.
Odstavil troch
„V jednej izbe sme boli aj ôsmi. Zlé jedlo. Trvalo to asi dva mesiace. Stále som však tvrdo makal. Chcel som hrať futbal. Tvrdo som trénoval. Ľudia z tábora volali po Slovensku, že v tábore je nejaký šikovný hráč,“ spomínal Mashike.
„Došla nám správa, že v utečeneckom tábore je nejaký šikovný chlapec. Hovorím, vyskúšajme ho,“ vravel v minulosti pre Sportnet Anton Dragúň.
Legendárny slovenský tréner pred zhruba štrnástimi rokmi viedol Galantu v tretej lige.
„Elvis mal asi sedemnásť a už vtedy mal fantastickú postavu. Vysoký chalan a obrovský profesionál. Ihneď ma upútal hrou telom,“ spomína bývalý tréner Slovana, Dunajskej Stredy či Trenčína.
„Mužstvo s ním malo trošku problémy, lebo ihneď na prvom tréningu telom odstavil troch či štyroch hráčov. Mal bohovské ramená. Jednoducho, talent ako hrom. Mal v sebe všetko, čo potrebuje typický koncový hráč,“ pokračuje Dragúň.
„Emigroval na Ukrajinu, kde sa perfektne naučil rusky. A potom sa rýchlo naučil aj po slovensky. Veľmi svedomitý typ. Žiadal ma, že by chcel ešte viac trénovať. Znášal aj nepríjemné záťaže a to veľmi dobre. Postupne šiel hore,“ dodal Dragúň.
Z tretej do prvej
Známy ho zaviedol za Petrom Paškom, exprimátorom mesta Galanta, ktorý mu pomohol zlegalizovať pobyt.
Najvyššiu súťaž si Mashike vyskúšal už pred jedenástimi rokmi v Zlatých Moravciach, ale nepresadil sa.
O rok neskôr to skúšal v Česku. Z tretej ligy sa vyšvihol až do prvej.
Začal v Loko Vltavín, po pol roku prešiel do druholigových Českých Budějovíc, kde prvýkrát podpísal profesionálnu zmluvu. Patril ku kľúčovým hráčom, rozhodoval zápasy.
O ďalší rok už hral najvyššiu súťaž za Slovan Liberec, kde však skóroval iba raz. Ďalej pôsobil v druholigovej Viktorii Žižkov, kde dal osem gólov.
„Mal trošku problémy pre svoju povahu, ale potrebuje ľudí, čo ho podržia. Treba si nájsť spoločnú cestu,“ opisoval Dragúň.
Na jeseň 2021 vyletel v drese Senice ako kométa. Bol lídrom najvyššej slovenskej súťaže. V prvých jedenástich zápasoch strelil sedem gólov.
Neuspel v Žiline
V decembri však náhle v Senici skončil, klub mal finančné problémy.
„Možno ma kúpi Slovan. Je to veľký tím, tam by chcel ísť každý,“ tvrdil pred štyrmi rokmi.
V zimnej prestávke po ňom siahla Žilina, bitku o hráča vyhrala s poľskými či bieloruskými záujemcami. Mal priniesť skúsenosti aj produktivitu.
VIDEO: Zostrih zápasu Komárno - Slovan Bratislava
Pod Dubňom sa však nepresadil. Zo šiestich ligových kôl raz nebol na súpiske, dvakrát sedel na lavičke. Len raz odohral viac ako polčas, ani raz sa nepresadil, nezapadol do herného prejavu.
Už mesiac po začiatku jarnej časti skončil. "Afričan sa v jarných stretnutiach nedokázal gólovo presadiť a ani plne adaptovať na žilinský spôsob hry," informoval žilinský web.
Sukisa prišiel do Žiliny na polroka s opciou. Keďže sa žlto-zelení rozhodli, že si ju neuplatnia, umožnili hráčovi hľadať si nové pôsobisko.
Dobrodružstvo na Malte
„Vzhľadom na vek, skúsenosti a najmä gólové štatistiky sme mali od Elvisa vyššie očakávania. Pravdepodobne mu spôsobovala problém adaptácia na náš štýl hry a našu filozofiu,“ vysvetľoval športový manažér Karol Belaník.
Afričan sa bránil.
„Smejem sa, je to pre mňa komédia. Od začiatku som sa necítil v Žiline komfortne. Ako mohli očakávať viac, keď som takmer vôbec nehral? Mali mi dať väčší priestor,“ reagoval Elvis.
Následne zamieril na Maltu.
Návrat na Slovensko
V drese Hamrun Spartans odohral 37 zápasov a dal 21 gólov. Nasledoval angažmán v azerbajdžanskom Araz-Naxçıvan PFK s bilanciou 31 zápasov a sedem gólov.
Ďalej to skúšal v Severnom Macedónsku, v drese Gostivar pridal štyri góly. V januári tohto roka smeroval opäť na Maltu (Floriana F.C.), kde vydržal pol roka.
V lete sa vrátil na Slovensko a upísal sa Komárnu.
V prvých siedmich zápasoch naskakoval do hry ako náhradník. V posledných piatich bol súčasťou základnej zostavy.
V tomto ročníku odohral celkovo dvanásť zápasov (567 minút). Okrem troch ligových gólov si pripísal jednu asistenciu. Dvakrát skóroval aj v Slovenskom pohári.
