Stredopoliarka DOMINIKA BEREŠČÁKOVÁ začínala s futbalom v bardejovskom Partizáne. Už ako mladučká si zahrala v najvyššej súťaži.
Smutný koniec ženského futbalu na Hornom Šariši a zároveň záujem o štúdium ju priviedli k zmene dresu – Dominika si to namierila do Bratislavy.
Bývalej mládežníckej reprezentantke a súčasnej hráčke Slovana Bratislava sme položili niekoľko otázok.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
S futbalom som začínala už ako šesťročná v Bardejove – najskôr pri chlapcoch, až neskôr som prešla k dievčatám.
Prvým trénerom u dievčat bol Jozef Matej, neskôr ma viedli aj Jozef Matej ml., Peter Frický, Ľuboš Matys, Igor Djokić, Andrej Fecko a Tomáš Tej.
Každý z týchto trénerov mi dal veľmi veľa – nielen po futbalovej, ale aj po ľudskej stránke. Všetci ma posúvali ďalej a formovali tak, aby som sa neustále zlepšovala.
Veľmi dôležitým človekom v mojej futbalovej kariére bol aj František Kuľka, ktorý sa staral o ženský futbal v Bardejove a ktorému vďačím za všetky moje futbalové úspechy.
Do svojich 18 rokov som pôsobila v Bardejove, kde som prešla všetkými kategóriami – od žiačok, cez juniorky až po ženy. Postupne som získavala skúsenosti a futbal ma začal napĺňať čoraz viac.
Futbal ma naučil disciplíne, zodpovednosti a pracovitosti. Okrem športovej stránky mi však priniesol aj veľa krásnych spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem, a priateľstiev, ktoré si nesmierne vážim.
A čo reprezentácia?
Veľkým krokom pre mňa bola pozvánka do reprezentácie WU15 a neskôr aj WU17.
Absolvovala som viacero zrazov, ktoré mi dali veľa – nielen po hernej stránke, ale aj vďaka tomu, že som mohla zažiť medzinárodný futbal.
Čo rozhodlo o vašom odchode z Bardejova?
Po skončení strednej školy som odišla do Bratislavy. Dôvodov bolo viac. Začala som študovať na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského a zároveň som už v Bardejove nemala možnosť pokračovať, keďže kategória žien tam v tom čase zanikla.
Prišla mi ponuka zo Slovana, ktorú som nakoniec prijala – a dnes som za to veľmi vďačná, pretože sa tu môžem ďalej rozvíjať.
Slovan momentálne ustúpil z miest, na ktoré bol zvyknutý. Jeho pozíciu prevzala Myjava. Plánujete sa vrátiť na čelo ligy?
V Slovane sa mi veľmi páči. Máme výborné podmienky na trénovanie a tvoríme skvelý kolektív. Som rada a vďačná, že môžem byť súčasťou tohto klubu.
Chcem sa neustále zlepšovať, získať čo najviac skúseností a byť oporou pre tím. Mojím cieľom je pomôcť dosiahnuť čo najvyššie méty – spoločne by sme sa chceli pokúsiť vyhrať ligu alebo Slovenský pohár.
Čomu sa venujete, keď práve nehráte futbal?
Popri futbale sa venujem najmä škole, ktorá je dosť náročná. Práve študujem štvrtý ročník. Po škole by som chcela pracovať v lekárni a pomáhať pacientom.
Vo voľnom čase chodievam von s kamarátmi, rada si oddýchnem pri hudbe alebo filme. Veľmi rada trávim čas aj s rodinou – hoci kvôli futbalu nechodím často domov, o to viac si vážim každú spoločnú chvíľu.
Kto má najväčší podiel na vašej úspešnej kariére?
Touto cestou by som sa chcela poďakovať svojej rodine, ktorá ma vždy podporovala a chodila sa pozerať na každý môj zápas. Ich podpora pre mňa znamená obrovskú motiváciu a bez nej by som dnes nebola tam, kde som.
