OŠK Spišský Štvrtok účinkuje v VI. lige VsFZ, skupina Podtatranská. V jesennej časti sezóny sa mužstvu darilo – z trinástich zápasov zaznamenalo osem víťazstiev, tri remízy a nazbieralo 27 bodov.
V tabuľke mu patrí druhá priečka, pričom vedúci OTJ Jamník má rovnaký bodový zisk.
O lepšom postavení Jamníka rozhodlo vzájomné stretnutie, v ktorom zvíťazil na pôde Spišiakov 3:2.
V Spišskom Štvrtku pôsobí od roku 2025 aj 30-ročný DÁRIUS VANDRAŠKO. Bývalý útočník dnes nastupuje na ihrisko už len sporadicky – v jesennej časti odohral päť stretnutí, v ktorých strávil na ihrisku 132 minút a zaznamenal jeden gól, symbolicky proti najväčšiemu rivalovi.
V klube má však predovšetkým inú úlohu. Je držiteľom trénerskej licencie UEFA B a jeho hlavnou náplňou je práca hlavného trénera.
Mladému koučovi jedného z ašpirantov na postup sme položili niekoľko otázok.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
S futbalom som začínal doma v Spišskom Podhradí. Keďže sa tam hrala nižšia súťaž, v kategórii U13 som odišiel do Spišskej Novej Vsi.
V U15 prišla ponuka z Tatrana Prešov, kde som pôsobil dva roky. V kategórii U17 som prestúpil do Senice, ktorá mala v tom čase jednu z najlepších akadémií na Slovensku.
V devätnástich rokoch sa mi naskytla možnosť prestupu do Slovinska, no z administratívnych dôvodov z toho nakoniec zišlo.
Po päťmesačnej pauze bez klubu som sa na tri mesiace presunul do FK Vysoké Tatry, ktoré vtedy hrali tretiu ligu. Následne som absolvoval úspešnú skúšku v druholigovom Liptovskom Mikuláši.
Po dvoch sezónach som odišiel do FK Spišská Nová Ves, kde bola situácia vtedy úplne iná než dnes.
V zime som sa vrátil domov do Spišského Podhradia, hrajúceho štvrtú ligu. Tam som, s polročnou prestávkou na hosťovaní v Liptovskom Hrádku, pôsobil tri sezóny.
V decembri 2020 som absolvoval druhú operáciu kolena a v hlave som mal myšlienku, že s hráčskou kariérou skončím.
Po deviatich mesiacoch ma však Rado Bobko presvedčil, aby som pomohol Odorínu v siedmej lige. Práve tam som opäť dostal chuť do futbalu.
Následne som pôsobil ako hrajúci tréner v Levoči, hráč v Hranovnici a momentálne zastávam pozíciu trénera v Spišskom Štvrtku.
Na čo zo svojej doterajšej kariéry najradšej spomínate?
Kariéru by som rozdelil na dve časti. V mládežníckom futbale to bolo jednoznačne Pôsobenie v Tatrane Prešov, kde som sa dostal aj do reprezentačných výberov Slovenska U16 a U17. Pozitívne spomínam aj na Senicu, hoci tam prišlo prvé vážnejšie zranenie.
V seniorskom futbale to bolo určite pôsobenie v Liptovskom Mikuláši, kde sme mali v skromných podmienkach veľmi dobré mužstvo a darilo sa nám. Rovnako si vážim aj obdobie v Spišskom Podhradí, kde sa nám podarilo postúpiť do tretej ligy.
Čo vás priviedlo do Spišského Štvrtka?
V lete ma oslovili funkcionári Spišského Štvrtka s ponukou na trénerskú pozíciu. Keďže posledné roky sa chcem venovať najmä trénovaniu, prikývol som. Lákala ma práca s mladým kádrom a možnosť budovať niečo dlhodobejšie.
Ako hodnotíte jesennú časť šiestej ligy?
Po jeseni sme skončili na delenom prvom mieste s Jamníkom. Vládne spokojnosť, no stále je na čom pracovať.
Pozitívom je, že máme len dve prehry, inkasovali sme najmenej gólov v súťaži a z ofenzívneho hľadiska bola lepšia len Veľká Lomnica, ktorá strelila o jeden gól viac ako my.
Aká je podľa vás úroveň súťaže?
Myslím si, že v podtatranskej šiestej lige sú štyri až päť mužstiev, ktoré spĺňajú kritériá vyššej súťaže. Niektoré zápasy mali pokojne parametre štvrtej ligy – stačí si spomenúť na domáce stretnutia s Ľubicou či Jamníkom. Samozrejme, sú aj tímy, ktoré tieto kritériá nespĺňajú, a kvalita niektorých zápasov tým potom trpí.
Ako bude vyzerať zimná príprava a s akým cieľom vstúpite do jarnej časti?
Zimnú prípravu odštartujeme 28. januára a čaká nás sedem prípravných zápasov. Verím, že sa dobre pripravíme po každej stránke a prípravné stretnutia nám ukážu, kde máme rezervy.
Z osobného hľadiska si prajem hlavne zdravie pre seba, rodinu aj mužstvo. Z tímového pohľadu chceme ísť od zápasu k zápasu a urobiť maximum pre to, aby sme boli na konci sezóny čo najvyššie v tabuľke.
