Už nebol sám, ale na konci sveta zaujal. Kultový fanúšik Slovana sa vydal na dlhú cestu

Zobral so sebou svojsky vytvorený symbol, kde je spojená a zošitá slovenská vlajka s argentínskou. Medzi nimi znak Slovana. Je to jeho dielo. 

Aj na lýtku má DANIEL ANTOŠÍK vytetované niečo podobné. 

V úvode týždňa sa vybral na dlhú cestu autobusom, aby podporil slovenských mladíkov. Aj keď národný tím do 20 rokov na majstrovstvách sveta prehral s Ekvádorom 1:2.

„Vyrazil som z Cordoby v noci o 23:00 a do San Juan som prišiel ráno o ôsmej, je to asi šesťsto kilometrov. Na zápase bolo zopár Slovákov, nebol som tam sám,“ vysvetľoval Antošík. 

Je tomu už viac ako dvadsať rokov, čo sa vybral do sveta. Cez Španielsko zamieril do Južnej Ameriky. „Žil som aj v Peru, v Brazílii či v Čile,“ pokračoval.

Usídlil sa v Argentíne, dnes má štyridsaťpäť.

Vždy bol tak trošku dobrodruh. Pred viac ako tridsiatimi rokmi sa v napätej situácii vybral z Bratislavy na zápas do Budapešti a smelo sa posadil do sektoru hostí.

Bol tam sám. Mal vtedy iba pätnásť a práve sa učil za čašníka či kuchára. 

Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli vtedy extrémne napäté a futbal ich ešte vyostril. Slovan bojoval v Európskom pohári majstrov (predchodca Ligy majstrov) proti Ferencvárosu. 

Od zápasu na pôde Ferencvárosu ubehlo už tridsaťjeden rokov. Ako si na to spomínate?  

Bol to jeden z najdlhších dní v mojom živote, mal hádam 48 hodín.