BRATISLAVA. Vedci vyrátali, že po roku 2060 už nikto žiadny atletický rekord neprekoná. Hranice možností ľudského tela to už vraj nedovolia.
Profesor štatistiky John Einmahl a jeho bývalý študent Sander Smeets z Tilburskej univerzity v Holandsku sa k tomuto výsledku dopracovali po analýze výkonov od roku 1991 po rok 2008.
Vývoj však ukazuje, že aj najvedeckejšie prognózy sú v športe iba veľmi orientačné.
Maratónsky strop mal byť 2:04:06 hodiny. Slávny Etiópčan Haile Gebreselassie ho bežal v septembri 2008 za 2:03:59 a hovoril, že sa chce dostať k hranici 2:02 hodiny.
Minulý víkend Keňan Eliud Kipchoge zabehol vo Viedni trať s dĺžkou 42,195 kilometra za 1:59:40 hodiny. Oficiálny Kipchogeho svetový rekord je z Berlína z vlaňajšieho septembra - 2:01:39 hodiny.
Deň potom, ako Kipchoge bežal vo Viedni, prekonala na maratóne v Chicagu jeho 25-ročná krajanka Brigid Kosgeiová šestnásť rokov starý svetový rekord Angličanky Pauly Radcliffovoej – jej čas 2:15:25 h zlepšila na 2:14:04.
Viedenský výkon Kipchogeho neuznajú za svetový rekord, lebo išlo doslova o vedecký pokus s množstvom bežeckých pomocníkov počas behu (takzvaných vodičov).
Bolo ich až 41 a striedali sa, aby Keňan dodržiaval potrebné tempo 2:50 minúty na kilometer.
Kto, hoci len v škole, športoval, vie, čo znamená aj čas trebárs tri minúty na kilometer. Na ešte drobnejšie – Keňan bežal 422-krát za sebou bez prestávky sto metrov za 17 sekúnd.
Bolt sa mal vraj dolámať
V roku 2007 vypracovali podobnú štúdiu o rekordoch a limitoch ľudského tela aj Francúzi.
Jej výsledkom bolo, že človek nemôže zabehnúť stovku pod 9,70 sekundy.