Nastúpili ste na svojej obľúbenej pozícii na hrote útoku, ale gól ste nedali ani vo svojom dvadsiatom súboji za národný tím. Ako to vnímate?
„Som sklamaný, lebo som tam šiel preto, aby som nejaký gól dal. Prehru beriem sčasti aj na seba.“
Čo sa dialo v kabíne po zápase?
„Bolo tam ticho a obrovské sklamanie. Mrzí nás, že sme nepotešili ľudí. Verili sme, že pred posledným súbojom v Luxembursku už budeme mať pokoj, ale urobili sme si to ťažšie. Zbytočne sme si to skomplikovali. Treba však dať hlavy hore. Ešte máme šancu.“
Pred zápasom sa spomínali oslavy. Nezväzovalo vás to?
„O oslavách sme sa vôbec nebavili, neriešili sme to.“
Zdalo sa, že ste boli až príliš nervózni a kŕčovití. Je to tak?
„Musíme uznať aj silu Bielorusov, ale aj tak sme to mali zvládnuť. Išli sme do zápasu s čistou hlavou, ale v kútiku duše sme mali, že to musíme zvládnuť. V Luxembursku pôjde v poslednom zápase o všetko.“
Bol inkasovaný gól pre vás väčším úderom, ako ste čakali?
„Prvý polčas hral súper dobre a ich gól nás zaskočil, ale veril som, že v našich silách je zápas otočiť. Bohužiaľ. Je to obrovské sklamanie, nezvládli sme to. Musíme sa