K svojmu koncu vydal toto vyhlásenie:
"Mal som to šťastie, že som zažil dlhú kariéru, počas ktorej som sa mohol živiť hokejom. Chcel som pokračovať v kariére, ale verím, že už som hokeju dal všetko, čo som mohol, a prišiel čas na dôchodok. Chcel by som poďakovať organizácii New Jersey Devils za to, že chápu a podporujú moje rozhodnutie. Chcel by som sa poďakovať aj organizácii Chicago Blackhawks, že mi dali šancu splniť si detský sen. Som hrdý na to, že som bol členom dvoch tímov Blackhawks, ktoré vyhrali Stanley Cup. Ďakujem všetkým mojim spoluhráčom a trénerom. Tiež sa chcem poďakovať fanúšikom, ktorý robia hokej tak úžasným. Som šťastný z toho, že môžem otvoriť novú kapitolu svojho života - života s rodinou."
Crawford je dvojnásobným víťazom Stanleyho pohára. Mnohými je označovaný ako najmenej docenený brankár posledného desaťročia. 36-ročný Kanaďan odchytal v NHL desať plných sezón, všetky ako brankár Chicaga Blachhawks. Dokopy si na konto pripísal 488 zápasov a v nich 26 shutoutov a 260 výher. Dvakrát vyhral William Jennings Trophy za najmenší priemer inkasovaných gólov v sezóne.
Koniec jeho kariéry poznačili zranenia. Pred pár mesiacmi sa upísal New Jersey Devils na najbližšie dva roky, neodohral za nich ani jedno stretnutie.
Mark Lazerus na Twitteri o Crawfordovom konci píše: "Som zaňho šťastný. Bol odhodlaný hrať aj po tých dvoch veľkých otrasoch mozgu a dokázal to. Doma má dve malé deti. Nastal čas pohnúť sa. Tie dva roky, počas ktorých bojoval s otrasmi mozgu a citlivosťou na svetlo, čo ho obmedzovalo v tom, aby trávil čas so synom, zmenili jeho pohľad na život. Je síce uzavretým človekom, ale občas sa o tom rozhovorí. Nemusel už nikomu nič dokazovať. Má len jedno zdravie a rodinu, má dva Stanley Cupy a prežil kariéru hráča, ktorý patrí do siene slávy."