Nepoháňajú ho víťazstvá. Pre Pogačara je cyklistika len hra

BRATISLAVA. Má nákazlivý úsmev, hladkú tvár tínedžera a mierne strapatý účes. Ako mnoho mladých má rád Big Mac a k tomu hranolky, počúva rap. Mladík ako milióny iných. Chce sa baviť, užívať si a mať plno zábavy.

Najradšej je však na bicykli a vraví, že to tak bolo od deviatich rokov, kedy si prvý raz naň sadol. 

Tadej Pogačar je najlepším etapovým cyklistom posledných rokov. Je to silné tvrdenie, ale zatiaľ túto pozíciu potvrdzuje na každých pretekoch. Jazdí až s neuveriteľným nasadením. Za tri a pol sezóny vyhral 11 etapových pretekov, z toho dva razy uspel na Tour de France. Teraz je hlavným favoritom opäť. 

Má stále len 23 rokov. Na prvý pohľad pôsobí dojmom, že medzi profesionálov v pelotóne si len odskočil zo školy.  

„Bicykel je moja najmilšia vec a v každých pretekoch sa snažím vyhrať. Ak sa to nepodarí, dokážem to prijať. Pretože ak po prehre cítite hnev alebo smútok, výsledok to nijako nezmení,“ vravel vlani po Tour. 

Nepoháňajú ho samotné víťazstvá

Preteky berie útokom. Je to jeho vášeň.  

„Pre mňa to je hra, odkedy som začal. Stále ma to baví a som pri tom šťastný,“ vraví. 

Nie je vypočítavý, nekalkuluje, neustále chce byť čo najlepší a vyhrávať. Je schopný šprintovať aj na nepodstatných šprintérskych prémiách, pretože má z toho zábavu.

Je to ako keď sa s kamarátmi doťahujete, kto bude prvý za dedinou, na prvom kopci, kto najlepšie zašprintuje. Berie útokom takmer každú príležitosť. Je jedno, o akú disciplínu ide, aké je počasie a aké ročné obdobie. 

Uplynulý december štartoval v Slovinskom pohári v cyklokrose. Zvíťazil.

Lenže prvenstvá nie sú to, čo Pogačara poháňa. Súťaží aj na pretekoch, na ktorých má minimálnu šancu zvíťaziť. Nebolo to z rozhodnutia tímu či donútenia. Sám si to zvolil.