POPRAD. Kĺzajúce sa žulové kamene, zametači v plnom nasadení a 42 metrov dlhá ľadová dráha. Pre niekoho bizarná zábavka, pre iných náročný šport vyžadujúci si stopercentnú koncentráciu a profesionálne výkony.
Korene curlingu siahajú do 16. storočia. Od roku 1998 je v programe zimných olympijských hier a vďaka tomu si každé štyri roky získava aj na Slovensku nových fanúšikov.
Curling tiež prináša zaujímavé športové príbehy. Pred štyrmi rokmi sa o jeden postarali v domácom prostredí hráčky Kórejskej republiky. "Garlic girls”, ako znie prezývka ženského tímu z tejto krajiny, získali v Pjongčangu striebro.
V hre budú aj na ZOH 2022. Prvé stretnutie na ne čaká už vo štvrtok 10. februára, ich súperom bude Kanada.
„Tipujem, že vo finále sa v oboch kategóriách stretnú Kanada a Švédsko,” nedáva „cesnakovým dievčatám” z Uiseongu šancu na zopakovanie úspechu František Pitoňák, curlingový tréner a člen slovenskej reprezentácie, ktorý súťaží v jedinečnej zostave so svojimi bratmi Pavlom, Petrom a Tomášom.
„Celkovým poradím by však mohli zamiešať aj Škóti či Švajčiari, ktorí taktiež vedia odohrať pekné zápasy,” dodáva.
Olympiáda? Nesplnený sen
Slovenský curlingový tím sa na zimnú olympiádu nikdy v histórii neprebojoval, pre Františka Pitoňáka, ktorý stál pri zrode tohto športu na Slovensku, je to doposiaľ nesplnený sen.
„Už ako atlétovi mi k účasti na letných olympijských hrách chýbalo k splneniu limitu niekoľko stotiniek sekundy. Dúfam, že si to raz vynahradím na zimných hrách. Ak nie ako hráč, tak ako tréner,” hovorí Pitoňák a dodáva, že to so svojimi zverencami bude skúšať dovtedy, kým sa to nepodarí.
František Pitoňák si zaspomínal aj začiatky curlingu na Slovensku. Bolo to v období roku 2000, keď Poprad a Vysoké Tatry kandidovali na usporiadanie zimných olympijských hier.
„Požiadali sme vtedy Český curlingový zväz, aby nám na štadión v Poprade prišli odprezentovať tento šport. Štadión bol zaplnený deťmi zo všetkých popradských škôl. Na ľade hrali exhibičný zápas českí hráči. Veľmi sa mi to páčilo.
Ihneď na druhý deň po prezentácii som začal zháňať materiály o tomto športe. Vedel som, že to bude finančne veľmi náročné.
Potrebovali sme zohnať kamene, prenajať si štadión. Mal som šťastie. Pre myšlienku nového olympijského športu na Slovensku som získal podporu niekoľkých miestnych podnikateľov.
Začali sme hrávať. Postupne vznikali kluby v Poprade, Bratislave, Hlohovci a od roku 2003 sme začali organizovať majstrovstvá Slovenska,” vraví Pitoňák, ktorý spočiatku nebol v jednom mužstve s bratmi.
Bratia Pitoňákovci tvoria jedno mužstvo nielen v domácej súťaži, ale aj v reprezentácii. (Autor: Osobný archív FP)
„Zistili sme však, že ak chceme mať na Slovensku aspoň jedno silné družstvo, musíme hrávať spolu. A klape nám to už pätnásť rokov.”
Trénujú aj na rybníkoch