Z málo známeho lyžiara ste sa stali na Slovensku hrdinom. Vnímate to?
„Vôbec sa necítim ako hviezda. Nevnímal som to tak a ani neviem, ako to prežívali ľudia doma. Nemal som zo Slovenska veľa informácií. Len mi chodilo o niečo viac gratulačných správ. Život mi to rozhodne nezmenilo.“
Kedy ste sa dozvedeli, že nastúpite na tímovú súťaž?
„Až ráno pred pretekmi som sa dozvedel, že Adam Žampa nemôže súťažiť a dostanem príležitosť. Hovorilo sa o tom už o deň skôr, takže som bol pripravený.“
Neroztriasli sa vám kolená, keď ste v prvej jazde nastúpili proti veľkému favoritovi Nemcovi Felixovi Neureutherovi?
„Šiel som posledný z nás štyroch. Nevedel som, aký je stav. Len som v duchu veril, že dievčatá nás podržali a obe zvíťazili. Aj preto som možno nebol v strese, ani pod tlakom. Keď som zišiel dole a zdolal majstra sveta, bolo to úžasné. Zrejme to bol najkrajší pocit v kariére.“
Ako je možné, že ste sa zrazu dokázali vyrovnať lyžiarom, ktorí patria k svetovej špičke?