Saganovi pomocníci čelili sizyfovskej úlohe. Čakali sme od seba viac, tvrdia

BERGEN. Petrovi Saganovi mali pomôcť zapísať sa do cyklistických dejín v pretekoch s takou vzdialenosťou, akú ešte nikdy počas kariéry súťažne neabsolvovali.

Pre trojicu slovenských cyklistov na majstrovstvách sveta v Bergene to bola extrémne náročná úloha.

Patrik Tybor, Marek Čanecký a Erik Baška robili, čo mohli. Stáli pri svojom lídrovi. Rastúcemu tempu silných krajín už v druhej polovici pretekov nestačili, ale Saganovi umožnili ušetriť sily.

Žilinčan v záverečnom šprinte predviedol svoje kvality. Nechal za sebou všetkých súperov a tretí raz za sebou sa stal majstrom sveta. To sa pred ním v histórii cyklistiky nikomu nepodarilo.

„Musím sa poďakovať celému národnému tímu, všetkým chalanom, ktorí pre mňa jazdili. Odviedli veľmi dobrú robotu. Boli pri mne, a keď bolo treba niečo stiahnuť, tak stiahli. Takmer 270 kilometrov je dosť a vravel som si, že v závere budeme potrebovať všetko, čo dokážeme ušetriť,“ hovoril v cieli so zlatou medailou na krku už trojnásobný svetový šampión.

Preteky okrem neho zo šestice Slovákov na štarte dokončil už len jeho brat Juraj, ktorý ešte v poslednom kole šliapal na čele vedúcej skupiny. Cieľom prešiel na 46. mieste so stratou dve a pol minúty.

Tybor nemal svoj deň

Ako prvý zo Slovákov odstúpil Patrik Tybor. Prejavilo sa, že nie je zvyknutý na podobné objemy. Spolu s Marekom Čaneckým súťažia v družstvách, ktoré majú licenciu kontinentálneho tímu. To je v cyklistickej hierarchii tretia liga.

Etapy v pretekoch sú kratšie a aj tím v nich má menej jazdcov ako na najvyššej úrovni, takže sa odlišujú taktikou i spôsobom súťaženia.

V Bergene zvládol udržiavať tempo so súpermi 184 kilometrov. „Chcel som vydržať dlhšie,“ priznal Tybor.

Bolo vidieť, že je sklamaný. Po odstúpení ticho posedával na svojom bicykli pred autobusom tímu Bora-Hansgrohe, ktorý počas vrcholu svetového šampionátu patril slovenskej reprezentácii.

Vtedy ešte netušil, že osobné sklamanie sa premení na tímovú radosť.

„Nemal som svoj deň. Vyzerám síce, že som aj čerstvý, ale nohy mi nešli. Keď som tlačil do pedálov, odchádzali mi. V iný deň by som isto vydržal. Nesadlo mi to, ale čo už narobím,“ vravel.

Kupovali sa tímy?

Preteky sa pritom od začiatku vyvíjali podľa predstáv Slovákov. V skupine, ktorá sa pustila do úniku, chýbalo výraznejšie meno a takisto zástupcovia najsilnejších krajín. Preto mohli Slováci šetriť sily a na čele pelotónu nechali pracovať väčšie tímy. V úvodnej časti pretekov určovali tempo hlavne Česi.