Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Bol nielen skvelým hokejistom, ale aj otcom Sviečkovej manifestácie. Marián Šťastný oslavuje 65 rokov

Marián Šťastný je jedným z iniciátorov Sviečkovej manifestácie. (Autor: TASR)
TASR|Publikované 7. jan 2018 o 17:54

Marián Šťastný bol spolu so súrodencami Petrom a Antonom súčasťou legendárneho bratského útoku.

BRATISLAVA. Bývalý hokejový kanonier Slovana Bratislava, niekdajšej československej reprezentácie či kanadského Quebecu Nordiques, ale aj iniciátor myšlienky legendárnej bratislavskej Sviečkovej manifestácie Marián Šťastný, bude mať v pondelok 8. januára 65 rokov. Je najstarším zo slávneho bratského tria, ktoré okrem neho tvorili Peter Šťastný a Anton Šťastný.

Dvojnásobný majster sveta z rokov 1976 a 1977 Marián Šťastný patril ako hráč Slovana Bratislava k excelentným strelcom. V bývalej československej lige v 369 zápasoch strelil súperovým brankárom 236 gólov.

So svojimi mladšími bratmi Petrom a Antonom zažil najväčšiu slávu v Slovane v roku 1979, keď sa všetci traja výraznou mierou zaslúžili o jediný federálny titul pre klub, ktorý korunovali domácou výhrou 6:2 nad vtedajšou Teslou Pardubice.

Legendárny bratský útok nastrieľal v sezóne 1978/1979 rekordných 109 gólov.

Dva tituly majstra sveta, tri striebra

Pod strechou bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu, domovského stánku Slovana, visí pamätná zástava s podobizňou Mariána Šťastného.

Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v československej reprezentácii, v ktorej s číslom 18 na drese odohral 122 zápasov a dal 54 gólov. Okrem dvoch zlatých medailí z MS získal v rokoch 1975, 1978 a 1979 aj tri striebra.

Bývalé Československo reprezentoval aj na ZOH 1980 v americkom Lake Placid a na Kanadskom pohári 1976, z ktorého si odniesol striebro.

Marian Šťastný sa narodil 8. januára 1953 v Bratislave. Jeho športovú kariéru možno rozdeliť na dve obdobia. Na obdobie pred a po emigrácii z Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pred emigráciou patril spolu s bratmi k nenahraditeľným hráčom nielen Slovana, ale aj reprezentácie ČSSR.

Po odchode bratov zažíval ťažké časy

Marián Šťastný. (Autor: TASR)

Po turnaji o Pohár európskych majstrov v auguste roku 1980, na ktorom sa zúčastnil i Slovan, jeho mladší bratia Peter a Anton emigrovali do Kanady.

Pre Mariána Šťastného, ktorý ostal v ČSSR, nastali vo vtedajšom totalitnom režime ťažké časy. Zo dňa na deň sa z popredného hokejistu stala nežiaduca osobnosť, ktorú prenasledovala vtedajšia Štátna bezpečnosť (ŠtB).

Začiatkom roka 1981 bola situácia Mariána Šťastného a jeho rodiny natoľko neznesiteľná, že sa rozhodol emigrovať aj on.

Po strastiplnom úteku cez Rakúsko a bývalú Juhosláviu sa v kanadskom Quebecu s bratmi stretol 6. júna 1981. Spolu s nimi sa úspešne etabloval v tíme NHL Quebec Nordiques. Vo svojej prvej sezóne v NHL dosiahol 89 bodov za 35 gólov a 54 asistencií, čím sa stal tretím najlepším nováčikom. Za Quebec odohral štyri sezóny. Poslednú v NHL strávil v tíme Toronto Maple Leafs.

V zámorskej NHL odohral celkovo 354 stretnutí, v ktorých strelil 316 gólov.

Ocenil ho Ústav pamäti národa

Hráčsku kariéru ukončil v sezóne 1987/1988 vo Švajčiarsku v klube HC Sierre.

Marián Šťastný nebol len skvelý hokejista, ale aj hrdý Slovák, ktorý na svoju domovinu nezabudol ani v emigrácii. V roku 1986 ho zvolili za podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS).

354

  • zápasov odohral Marián Šťastný v NHL.
  • Strelil v nich 316 gólov.

Z tejto pozície sa stal ideovým otcom a jedným z organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, ktorá sa stala symbolom občianskeho vzdoru proti totalitnému režimu vo vtedajšej ČSSR.

Jeho zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý Mariánovi Šťastnému udelil Cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci - mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov 20. storočia na Slovensku.

Bývalý výborný hokejový útočník a niekdajší podpredseda a aj predseda SKS Marián Šťastný žije a podniká v kanadskom Quebecu. So svojou manželkou Evou má tri deti - dcéry Evu a Janu a syna Róberta.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články