Greif: Posledný polrok v Slovane? Každý jeden zápas bol pre mňa utrpením

Pred rokom bol vyhlásený za najlepšieho hráča Fortuna ligy. Posledný polrok však pôsobil frustrovane a znechutene. Z miláčika tribún sa stal nežiadúci hráč.

DOMINIK GREIF v otvorenom rozhovore rozpráva o veciach, ktoré sa mu udiali v Slovane Bratislava, aj o prestupe do RCD Mallorca.

„Nešiel som na ihrisko s cieľom, že budem trucovať a robiť zo seba chuja, aby všetci na mňa nadávali. Vyhľadal som aj pomoc športového psychológa, ale už sa to nedalo,“ priznal pre Sportnet 24-ročný brankár.

RCD Mallorca vás privítala netradičným videom z filmu Vykúpenie z väznice Shawshank. Ako ste to vnímali?

Nevedel som, čo sa chystá. Na jednej strane sa to dá vnímať vtipne, na druhej strane to môže byť pre niekoho urážka. Bolo to spojené s hashtagom #freeDominik (osloboďte Dominika), ktorý na sociálnej sieti začali používať fanúšikovia, keď som v zime neprestúpil do klubu. V Mallorce to dosť rezonovalo a video bolo urobené pre fanúšikov.

Vôbec ste o tomto koncepte nevedeli?

Vystúpil som z lietadla, nahrali ma desať sekúnd na letisku a potom desať sekúnd v hoteli a netušil som čo z toho urobia. V utorok večer som podpisoval zmluvu a zrazu mi začali chodiť správy o nejakom videu. Až vtedy som si ho pozrel prvýkrát.

Cítili ste sa v Slovane ako väzeň zo spomenutého filmu?

Teraz musím vážiť slová. Vieme ako prebiehala celá situácia okolo mňa. Všetci vedeli, že som chcel dlhšie odísť. A stále to nešlo a nešlo. Takže som rád, že sa to konečne podarilo.

Súčasný tréner Vladimír Weiss povedal, že Slovan vám dal viac, než za vás dostal. Čo si o tom myslíte?

Tréner je v klube krátku dobu, ale mal som s ním len tú najlepšiu skúsenosť. Pri komunikácii mal výborný ľudský prístup. Ale v tomto si dovolím s ním nesúhlasiť. Bol som v klube od dvanástich rokov a odrobil si tam svoje.

Môžete byť konkrétnejší?

Mnohokrát som hral s nebezpečnými zraneniami, napríklad s prasknutým prstom na ruke. To ľudia nevedia, ani tréner. Mám čisté svedomie. Voči klubu som odovzdal maximum aj na úkor svojho zdravia.

Nehodnotil by som to tak, že jedna strana dala tomu viac ako druhá. Pomohli sme si navzájom. Nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, čo mnohí ani nevedia.

Teraz to môžete prezradiť?

Keď prišla pandémia koronavírusu, dlhé týždne som deň čo deň na žiadosť klubu vybavoval u dvadsiatich legionárov, aby sa povzdávali peňazí, aby sa odložili ich výplaty. Nebolo jednoduché vyvolávať s ich agentmi a právnikmi a vysvetľovať im, aby boli solidárni, pomohli klubu a raz sa im to v inej forme vráti.

Ako je možné, že hráč vybavuje takéto veci?

V tej dobe som bol jedným z tých, ktorí nosili kapitánsku pásku. A tým, že som bol Slovák, mal som najbližší kontakt s vedením klubu. Tak som to riešil. Najskôr sa nikto nechcel vzdávať peňazí, lebo nič ich k tomu nenútilo.

Napokon som presvedčil všetkých hráčov, okrem jedného. Bolo to zložité. Aj toto je jedna z vecí, ktorej som pomohol klubu.

Zaujímavé je, že pred tri a pol rokom ste boli len náhradníkom v béčku, ktoré pôsobilo v tretej bratislavskej lige. Ako si na to spomínate?

Bolo to po príchode brankára Michala Šullu a trénera Martina Ševelu, keď som bol odstavený bez vysvetlenia. Áno, skončil som až v béčku na striedačke. To bola jedna z nepríjemných vecí, ktorou som si musel prejsť. Vtedy som si to trochu zavinil aj sám, lebo som si povedal názor, keď ma bez vysvetlenia šupli na lavičku.

V Slovane ste však dostali šancu. Neberiete to ako pomoc?

Súhlasím, že Slovan mi v osemnástich rokoch dal príležitosť chytať, čo v klube nebolo bežné. Za to som bol rád. Ale aj to, kde som teraz ukazuje, že som túto šancu dokázal využiť. Aj preto by som to neklasifikoval tak, že nebyť nás, Greif by neexistoval.

Tréner Weiss vravel, že ste v príprave boli už hlavou inde. Brali ste odchod zo Slovana ako jediné správne východisko?

Už som bol tak nastavený po skončení skupinovej fázy Európskej ligy (pred dvoma rokmi, pozn. red.). Vtedy som to ešte nebral tak tragicky, keď Slovan odmietol všetky ponuky.

Horšie som to začal brať až v minulý rok v lete, keď som počas transferového obdobia mal tri možnosti na odchod a ani jednu mi klub neumožnil. Vtedy sa mi s tým zmierovalo ťažšie.

V zime ste už boli tesne pred podpisom zmluvy s RCD Mallorca, keď ste sa dozvedeli, že zo Slovana neodídete. Aké to bolo?

Zimná epizóda s Mallorcou bol pre mňa klinček do rakvy. Prešiel som už zdravotnou prehliadkou. V hotelovej reštaurácii sme s vedením Mallorcy a agentmi čakali na telefonát. Zrazu mi začali chodiť informácie, že vo večerných správach sa objavilo, že ostávam v Slovane. Takýmto štýlom som sa to dozvedel.

Počas jarnej časti bola na vás vidieť obrovská frustrácia. Neubližovali ste takýmto prístupom najmä sebe? Nemohli ste si povedať - pol roka ešte vydržím?

Takto som si to hovoril už asi štvrtýkrát - ešte idem pol roka. Prvá prirodzená reakcia bola, že sa zatnem a idem ukázať všetkým, že som najlepší. Ale po návrate z Mallorcy sa udiali v klube ďalšie veci, po ktorých som sa už cez to nedokázal preniesť.

Ako ste to riešili?

Povedal som vedeniu i trénerovi, že nie som mentálne pripravený, aby som bol na ihrisku a že to nebude dobré ani pre mužstvo. Ale v zostave som bol. Odmietnuť trénovať a hrať som nemohol, lebo by to malo následky. A takto sa to ťahalo pol roka.

S akými pocitmi ste chodili na ihrisko?

Nešiel som na ihrisko s cieľom, že budem trucovať a robiť zo seba chuja, aby všetci na mňa nadávali. Vyhľadal som aj pomoc športového psychológa, ale už sa to nedalo. Každý máme určité limity a tie moje boli prekročené. Za posledný polrok bol každý jeden zápas v Slovane pre mňa utrpením.

V Slovane ste patrili k obľúbencom fanúšikov. Posledný polrok sa na vás spustila veľká vlna kritiky. Ako ste to vnímali?

To je len určitá časť fanúšikov. Dostal som aj veľa podporných správ od ďalšej časti fanúšikov Slovana. Nebral som to tragicky. To patrí k športu. Niekedy ste dobrý len vtedy, pokiaľ robíte to, čo od vás chcú a čo im páči druhým.

Keď je to inak, tak je to zlé. V tomto smere nie som prvý ani posledný prípad. Áno, všetci si to predstavovali inak. Slovan sa mohol pochváliť - vychovali sme a predali za pekné peniaze brankára do veľkej ligy. Teraz je to také, odchádza – konečne, hurá. Nie vždy je všetko ideálne.

Keby ste mali možnosť, urobili by ste niečo inak?

Nie, robil som maximum. To, že to nešlo a ľudia mi to vyčítajú, bohužiaľ. Vezmite si to z mojej strany. Bol som reprezentant, ktorý mal ísť do mužstva, ktoré postupuje do La Ligy. Prišiel som za trénerom, povedal mu, nech radšej nehrám. Ktorý hráč toto urobí? Bol som v takom stave, že nechcem hrať, aby som neškodil sebe ani tímu a radšej budem na lavičke.

Nemohla vaša frustrácia spôsobiť aj to, že ste sa nedostali na EURO?

Nemyslím si to vôbec. Po marcovom reprezentačnom zraze bolo jasné, že na EURO nepôjdem. Alebo len v prípade, keby šli štyria brankári. Bolo mi objasnené, že moje vyťaženie v slovenskej lige je také minimálne, že nie som tak pripravený na reprezentačnú úroveň ako ostatní brankári. Nebral som to tragicky.

Za posledné obdobie odišiel zo Slovana svojvoľne Moha, Nono i Ratao, ktorý napokon dostal druhú šancu. Čomu to pripisujete?

Nepoznám detaily týchto prípadov. Môžem hovoriť len o svojom. Niekedy by však komunikácia dokázala vyriešiť veľa vecí. Niekedy sa to podcení a sú nedorozumenia. Ratao bol odpísaný a teraz dal dva góly. Aj to sa niekedy stáva.

Viete si predstaviť v budúcnosti návrat do Slovana?

Ešte som ani poriadne neodišiel, aby som rozmýšľal nad takýmito vecami. Futbalový a športový život vie všeličo priniesť.

V lete mali o vás záujem aj iné zahraničné kluby. Prečo ste sa rozhodli pre Mallorcu?

Počas leta som mal tri ponuky - z francúzskej, talianskej i španielskej ligy. Španielska liga bola od malička číslo jeden. Aj aktuálne je to najkvalitnejšia súťaž na svete. Ďalším faktorom bol aj Martin Valjent, vďaka ktorému sa mi tu všetko lepšie znáša. Aj zimná story vo mne zarezonovala. Je to osud, že tu mám byť.

Niektoré kluby by sa po zimnej skúsenosti rozhodli pre iného brankára. Mallorca však zotrvala a prejavila záujem aj tentoraz. Je to potešujúce?

Tie rokovania v zime aj v lete boli náročné, dlho sa to naťahovalo. Áno, mohli sa vzdať a zobrať iného brankára, ktorého by mali vybaveného zadarmo za deň. V takýchto kluboch sa brankári často nekupujú, ale všelijako posúvajú.

Aj to mi ukázalo, že ma chcú. Hráč chce byť v prostredí, kde ho chcú. Nehovorím, že inde by ma nechceli, dokonca v jednom klube mi povedali, že budem hneď jednotkou. Ale cítil som, že Mallorca mi je srdcu bližšie.

Akého privítania ste sa dočkali?

Na letisku ma čakali ľudia i televízie. Mal som pocit ako by sem prichádzala nejaká hviezda, pričom vo svetovom futbale som ešte nič nedokázal, okrem šiestich zápasov v Európskej lige. Pochybujem o tom, že tí ľudia vedia o tom, aký som brankár. Ale napriek tomu ma tu fanúšikovia chceli.

Zohrala rolu ich iniciatíva #freeDominik a to, že som ukázal vôľu sem ísť. Mallorca nie je taký veľký klub, chodia sem starší hráči alebo hráči na hosťovania. Málokedy sa stane, že niekto ukáže taký záujem ísť hrať na Mallorcu.

Ako prežívate prvé dni v klube?

Pomaly pracujem na aklimatizácii, je tu veľa nových vecí. V pondelok som prišiel, utorok mal zdravotné testy a v stredu začala príprava. Zatiaľ som bol len v hoteli, v tréningovom centre a na štadióne. Trénujeme dvojfázovo, spoluhráči sú zlatí, snažia sa so mnou komunikovať po anglicky, aj tí, ktorí ju až tak nevedia. Od prvého dňa sa snažím chytať aj v španielčine, aby videli, že mám záujem.

Už máte aj španielskeho učiteľa?

Prioritou je nájsť si bývanie, aj dnes mám nejaké obhliadky. Chcem si nastaviť svoj komfort, aby som nebol závislý, že ma musí niekto voziť a vyzdvihnúť na tréningy. Mať bývanie, auto a potom si budem môcť pozvať a zaplatiť učiteľa.

Na čo sa v novom pôsobisku najviac tešíte? Budú to súboje proti Realu Madrid a FC Barcelona?

To sú až také bonbóniky, na ktoré sa nesústredím. Teším sa na každodennú prácu na vyššom leveli. Vidím ho po prvých dňoch. Je to úplne iný svet.

Som ambiciózny a cítim, že sa môžem zlepšovať. Prostredie vám dokáže umožniť určitý stupeň a na Slovensku sa už nedokážem ďalej posunúť. Verím, že tu dokážem odomknúť ďalšie svoje úrovne.

V klube budete o pozíciu jednotky bojovať s 36-ročným Manolom Reinom, ktorý od leta 2017 odchytal za RCD 150 zápasov. Ste na to pripravený?

Manolo je kapitán mužstva a veľký sympaťák. Mallorca za mňa zaplatila dosť peňazí, dali mi päťročný kontrakt, cítim dôveru od kustóda až po hlavného trénera, na každom ich prejave. Nevnímam na seba žiadny tlak.

Moja šanca príde. Otázka je kedy, nie že či. A potom záleží na mne, ako budem pripravený. Zatiaľ mám čo dobiehať, čo sa týka fyzických vecí, ale musím si zvyknúť trebárs aj na teplo.