Bola talentom, no otec ju týral. Chorvátka dosiahla životný úspech ako 35-ročná

MELBOURNE. Bezmála tridsaťpäťročná chorvátska veteránka Mirjana Lučičová-Baroniová prekonávala v juniorskom veku a v úvode ženskej kariéry svojimi víťazstvami vekové rekordy a dnes prekonáva rekordy v časových rozdieloch.

Jej triumf v prvom kole Australian Open prišiel devätnásť rokov od predchádzajúceho. A je najstaršou tenistkou, ktorá dosiahla prvé grandslamové štvrťfinále.

V roku 1998 zdolala v Melbourne Stubbsovú 7:5, 6:1 a potom vypadla s Majoliovou 5:7, 4:6. Získala však grandslamový titul po boku Hingisovej iba ako pätnásťročná.

Otec Marinko, jej tréner, v nej videl hneď svetovú jednotku – Grafovú alebo inú hviezdu – a bol k dcére nemilosrdný za každú prehru.

Keď WTA dostala správy o fyzickom ubližovaní dcére, vystavila Marinkovi zákaz vstupu na turnaje podobne ako kedysi Jimovi Pierceovi.

Mirjana s mamou Andelkou opustili za dramatických okolností Chorvátsko ako z Bondových filmov, keď najskôr pomohol Goran Ivaniševič, ktorý ich na pár týždňov ukryl na tajnom mieste na chalupe mimo Záhrebu.

Potom v sprievode ochranky odleteli zo Záhrebu do USA. Otec Marinko a jeho brat, podnikateľ Milan mali údajne siahnuť aj na dcérine prémie.

Lučičová s mamou sa usadili na Floride. Trénovali aj v Bollettieriho akadémii, ale bez peňazí, sponzorov a podpory nemohla cestovať, financovať prípravu a trápila sa na malých turnajoch.

Tenis a talent nechcela zahodiť, skúšala a v roku 2014 prerazila víťazstvom na turnaji v Quebecu. Teraz sa dostala do hlavnej súťaže Australian Open, kde cez Wangovú, Radwanskú, Sakkariovú a v pondelok aj Bradyovú postúpila do štvrťfinále proti Karolíne Plíškovej.

Kde sa zastaví vaša rozprávková cesta?

"Nikto nevie, ale teraz ešte trvá. Je to neskutočné, neopísateľné. Neviem zo seba dostať slová, srdce mi ide vybuchnúť od radosti. Odkedy som vyradila Agnieszku, ide to akosi samo od seba, telo drží, duša pomáha. Nikdy som nesnívala o tom, že takmer v 35 rokoch postúpim do grandslamového štvrťfinále. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, ale toto je náplasť, balzam, odmena za utrpenie a bôle všetky tie roky."

Ako ste sa cítili na tých challengeroch a ITF turnajoch? Juniorská svetová jednotka, grandslamová víťazka, bývalá päťdesiatka v ženskom rebríčku a potenciálna tenistka desiatky?

"Je smutné na to spomínať. Najťažšie to bolo psychicky. Veľmi ťažko sa vysvetľuje novinárom a fanúšikom, čo sa stalo za všetky tie roky. Neboli to zranenia, neodišla som pre zdravotné ťažkosti.