Je to dosť nefér, priznávajú. Nóri sa ospravedlňovali súperom, že sú takí silní

BRATISLAVA. Sú prakticky v každej domácnosti a stretávame sa s nimi každý deň. Keď si ráno pripravujete raňajky, alebo keď idete von a obujete si nepremokavé topánky či oblečiete bundu s ochranou proti dažďu. 

Vďaka niektorým látkam je náš každodenný život pohodlnejší, no predstavujú pre naše zdravie vážne riziko. 

Chemikáliám pod skratkou PFAS (per- a polyfluoralkylové látky – pozn.) sa hovorí aj nezničiteľné. V prírode pretrvajú takmer večne. 

Máte ich doma na teflónovej panvici, sú súčasťou goretexových tkanín a mnohých ďalších výrobkov. Ich dopad na životné prostredie aj na zdravie ľudí je však zásadný. V prírode sa nedokážu sami rozložiť, kontamináciu je ťažké zastaviť.

Rýchlo sa pohybujú životným prostredím, ich stopy sú teda vo vode, potrave a postupne prenikajú aj do ľudského tela. Vedecké štúdie potvrdili prítomnosť PFAS aj v materinskom mlieku či v pupočníkovej krvi. Pre ľudský organizmus sú tieto látky toxické. 

Bolo to lajdáctvo?

Medzi znečistovateľov paradoxne vo veľkej miere patrili športovci. Prakticky v každej lyžiarskej disciplíne aj v biatlone boli desiatky rokov fluórové vosky (obsahujú PFAS – pozn.). Tie sa dostávali priamo do prírody.

Od tejto sezóny je tomu koniec. Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) aj Medzinárodná biatlonová únia používanie týchto voskov zakázali. Vosky fungovali tak, že na sklznici lyží odpudzovali vlhkosť a nečistoty. Znižovali trenie na snehu, a tým pretekárom pomáhali dosiahnuť vyššiu rýchlosť. 

A prví si nové vosky, bez fluóru, vyskúšali alpskí lyžiari a vo výsledkoch táto zmena nepriniesla veľkú zmenu. Na nové pravidlo doplatila v obrovskom slalome v rakúskom Söldene Nórka Ragnhild Mowinckelová, ktorej zakázané vosky na lyžiach po pretekoch zistili. Išlo však o nedbanlivosť servisného tímu. 

Teraz sa však ukazuje, že zmena voskov bude zásadná pre biatlon a zrejme aj pre bežecké lyžovanie. 

Krajiny, ktoré sa na zmenu lepšie pripravili, získajú veľký náskok. Tvrdý náraz s novou realitou zažili na pretekoch Nórskeho pohára v Sjusjöene prakticky všetky krajny s výnimkou domáceho tímu. 

„Mňa šokuje, že viacero krajín to nebralo vážne. Veď zákaz fluóru bol oznámený už veľmi dávno,“ reagoval spolukomentátor nórskej televízie TV 2 Petter Soleng Skinstad po tom, čo videl na pretekoch. Hovoril až o lajdáckosti a lenivosti reprezentačných tímov. Podľa neho Nóri uspeli, pretože ich servisný tím na tom tvrdo pracoval.

Tandrevoldová sa ospravedlňovala

V Sjusjöene to vyzeralo, akoby sa na začiatok sezóny pripravovali len Nóri a ostatné tímy: Taliani, Nemci či Česi preteky odflákli. 

V pretekoch s hromadným štartom obsadili medzi mužmi Nóri prvých 12 priečok. Medzi ženami boli v najlepšej desiatke sedem Nóriek. 

Ešte lepšie ukazuje rozdiel porovnanie bežeckých časov, teda bez streľby. Čisto v behu malo lepší čas ako súperi až 14 Nórov. Najlepším zahraničným biatlonistom bol Nemec Philipp Nawrath, so stratou 77 sekúnd.  

Takú prevaha je v individuálnych športoch nevídaná.