Keď 14. marca 2020 prekročil cieľovú čiaru svojich posledných pretekov vo fínskom Kontiolahti, Martin Fourcade uzavrel jednu z najúspešnejších kapitol v histórii biatlonu.
Ukončil svoju kariéru presne tam, kde pred desiatimi rokmi získal svoje prvé víťazstvo v stíhacích pretekoch. Osemdesiateštvrté víťazstvo v kariére bolo zároveň jeho posledné.
„Som hrdý na všetko, čo som dosiahol, a hrdý na to, že som objavil sám seba na tejto ceste," povedal bezprostredne po pretekoch muž, ktorý sa stal ikonou svetového biatlonu.
„Dnes je to jednoducho krásny spôsob, ako to všetko ukončiť."
Brat ako motivácia
Martin Fourcade sa narodil 14. septembra 1988 v meste Céret v severnom Katalánsku na francúzskej strane hranice.
Vyrastal v rodine Gisèle a Marcela Fourcadeovcov spolu so starším bratom Simonom a mladším Bricom. Práve vzťah so Simonom zohral v jeho živote kľúčovú úlohu – keď sa starší brat rozhodol prejsť z behu na lyžiach na biatlon, Martin ho nasledoval.
Tento reťazec udalostí naštartoval kariéru budúceho šampióna. Martin začal profesionálne trénovať biatlon v roku 2002.
O štyri roky neskôr už reprezentoval Francúzsko na medzinárodnej úrovni. V rokoch 2007 a 2008 štartoval na juniorských majstrovstvách sveta, kde v roku 2007 získal bronzovú medailu v štafete.
Mládežnícky diletant
Na začiatku kariéry však nepripomínal výnimočného športovca. „Keď prišiel k nám, bol skôr taký diletant. Nevedel, čo chce dosiahnuť.
Lyžoval skôr pre potešenie a rozhodne sa nesnažil zistiť, aký obrovský potenciál skutočne má,“ vravel pre Eurosport jeho mládežnícky tréner Stéphane Boutiaux.
Navyše ho v mladosti ovládal temperament a stále mal plno rečí. „Komentoval všetko možné, a to nie je dobré pri nárokoch na tréning streľby, keď sa musíte koncentrovať,“ spomínal Boutiaux.
Keď v roku 2007 cestoval na prvé juniorské majstrovstvá sveta do Ruhpoldingu, mal prehnané očakávania.
VIDEO: Fourcadove víťazstvo v posledných pretekoch
„Myslel si, že vyhrá všetky preteky. Dostal riadnu facku. Súperi mu dali príučku,“ hovoril Fourcadov starší brat Simon.
Jeho sebavedomie plynulo z toho, že na tréningoch sa cítil víťazom. Oveľa dlhšie mu trvalo, kým pochopil, že musí pridať, ak chce byť najlepší.
Fourcadov neskorší tréner Thierry Dusserre však vraví, že už vtedy pracovali tak, aby sa to ukázalo o pár rokov neskôr. Snažil sa ho pripraviť na veľký biatlon postupnými krokmi.
„Všetko sme robili tak, aby bol silný, keď bude mať 20 až 22 rokov," tvrdí Dusserre.
Prvé kroky medzi dospelými
Debut v Svetovom pohári prišiel 13. marca 2008 v nórskom Osle. Výsledok?
Šesťdesiate prvé miesto. Nič, čo by naznačovalo budúcu dominanciu. Sám Fourcade neskôr priznal, že jeho prvé preteky boli „hrozné" a že dlho považoval umiestnenie v top tridsiatke za nedosiahnuteľný cieľ.
Ale biatlon je šport pre trpezlivých a zrelých športovcov. To dokázal Ole Einar Björndalen, ktorý v štyridsiatke stále vedel zamiešať výsledkovou listinou. Fourcade si to uvedomoval a plánoval dlhú kariéru.
Prvé body prišli už v nasledujúcej sezóne. V decembri 2008 v rakúskom Hochfilzene obsadil 36. miesto vo vytrvalostných pretekoch a desiate v šprinte.
Prvý veľký úspech vybojoval na olympiáde vo Vancouvri, kde získal striebro v pretekoch s hromadným štartom. Po prvej streľbe pritom klesol na 28. priečku. Musel poriadne zabrať, aby sa dostal na čelo.
Medailu si vybojoval najmä vďaka výbornej bežeckej forme. V závere pretekov vtedy o lepší výsledok obral aj Slováka Pavla Hurajta, ktorý bral bronz, hoci z poslednej streľby vybiehal ako vedúci pretekár.
Strieborná medaila v pretekoch s hromadným štartom bola pre mnohých senzáciou. Pre samotného Fourcada to bol jasný signál – patrí medzi svetovú špičku.
„Mnohí považovali striebro z Vancouveru za prekvapenie," spomínal neskôr. „Ale pre mňa to bol dôkaz, že môžem súperiť s najlepšími."
V septembri 2025 dostal Fourcade retroaktívne zlatú olympijskú medailu. Po tom, čo bol ruský biatlonista Jevgenij Usťugov diskvalifikovaný za doping, získal Francúz zlatú medailu z hromadného štartu z Vancouvru 2010.
Zlomový bod kariéry
Lenže po návrate z olympiády nebol Fourcade vôbec spokojný. Lomcovali ním hnev a frustrácia.
Hneď v prvých pretekoch vo Vancouvri ho mali tréneri na základe umiestnenia vo Svetovom pohári nasadiť pri žrebovaní čísel do skupiny favoritov. Lenže namiesto 21-ročného nováčika do nej nasadili Vincenta Jaya.
Fourcade dostal na štarte vysoké číslo - 44. Predpoveď hlásila oteplenie a padajúci mokrý sneh. Ten neskorších štartujúcich znevýhodnil. Skončil na 35. mieste.
Jay, ktorý štartoval medzi prvými, naopak, získal zlato. Fourcade po pretekoch zúril.
„Dobre ťa obabrali,“ povedal mu vtedy brat Simon. Vzťahy vo francúzskom tíme boli dlho naštrbené.
Práve súťaž, po ktorej sa cítil podvedený trénermi, sa však stala zlomovým bodom jeho kariéry.
Chcel trénerom dokázať, že ich krok bol omyl a že si zaslúžil mať lepšiu štartovaciu pozíciu, hoci bol vtedy na olympiáde nováčikom.
Keď sa ho na konci sezóny tréneri pýtali, čo je jeho cieľom, odvetil, že chce vyhrať Svetový pohár. O necelé dva roky sa mu to podarilo.
Vzostup ku korunovácii
V sezóne 2010/2011 už Martin Fourcade patril medzi favoritov každých pretekov. Otvoril sezónu v Östersunde tromi umiestneniami v top päťke, potom zvíťazil v pretekoch s hromadným štartom v Antholzi a Fort Kente.
Na majstrovstvách sveta 2011 v ruskom Chanty-Mansijsku prišiel ako jeden z favoritov – a nezklamal.
Tu začala éra dominancie. Fourcade získal zlato v stíhacích pretekoch a striebro v šprinte. Bola to prvá bodka za začiatkom niečoho veľkého. V nasledujúcich rokoch sa z neho stala absolútna hrozba pre konkurenciu.
Sezóna 2011/2012 bola prelomová. Fourcade vyhral celkové poradie Svetového pohára – prvý zo série siedmich po sebe idúcich triumfov.
Na MS v Ruhpoldingu získal tri zlaté medaily (šprint, stíhacie preteky, hromadný štart), čím sa stal prvým biatlonistom od čias Raphaëla Poiréeho, ktorý dokázal triumfovať v troch individuálnych disciplínach na jednom šampionáte.
V Novom Meste na Morave sa stal aktérom historického momentu – v šprinte skončil tretí za víťazným Emilom Heglom Svendsenom a druhým bratom Simonom. Bolo to prvýkrát v histórii biatlonu, čo dvaja bratia stáli spolu na pódiu.
„Bol to jeden z mojich najkrajších športových zážitkov," spomínal Martin na tento moment. „Zdieľať pódium so Simonom bolo výnimočné."
Soči 2014: Korunovačné hry
Ak mal niekto pochybnosti o Fourcadovom postavení v biatlone, zimné olympijské hry v Soči ich definitívne rozptýlili. Francúzsky tím viedol ako vlajkonosič pri otváracom ceremoniáli – symbolika bola jasná. A napĺňal ju každými pretekmi.
Najskôr triumfoval v stíhacích pretekoch na 12,5 kilometra. Potom pridal zlato vo vytrvalostných pretekoch na dvadsať kilometrov. Pri oboch zlatých medailách zaznamenal skvelú streľbu a ukázal, že nie je len výborný bežec, ale komplexný biatlonista.
Až v pretekoch s hromadným štartom na pätnásť kilometrov prišla prvá „prehra" – striebro. A to len o pár centimetrov za Nórom Emilom Heglom Svendsenom.
„Som veľmi šťastný s touto medailou," povedal po pretekoch s gestom smerom k striebru na krku. „Bol som poriadne porazený. Je škoda stratiť titul o takú malú vzdialenosť. Rád by som dokončil triple, cítil som, že mám na to nohy. Ale som nadšený za Emila, ktorý nemal veľké hry až doteraz."
Pre Martina Fourcada sa Soči stali prelomovými hrami. S dvoma zlatými a jednou striebornou medailou sa stal najúspešnejší mužský biatlonista týchto hier.
Zároveň sa zaradil do výnimočnej spoločnosti – stal sa len druhý mužský biatlonista po Ole Einarovi Björndalenovi, ktorý v kariére získal individuálnu olympijskú zlatú medailu, individuálnu zlatú medailu z MS, celkový titul v Svetovom pohári aj všetky disciplínové tituly.
Nórsky súper podáva ruku uznania
Práve Ole Einar Björndalen, nórska legenda s vtedy rekordnými trinástimi olympijskými medailami, bol v Soči svedkom Fourcadovej dominancie. O dva roky neskôr, na majstrovstvách sveta 2016 v nórskom Osle, sa odohrala historická scéna.
Fourcade zvíťazil v šprinte s náskokom 26,9 sekundy – najväčším rozdielom na šampionáte či olympiáde za viac než desaťročie. Za ním skončil štyridsaťdvaročný Björndalen, ktorý po pretekoch vzdal hold mladšiemu kolegovi:
„Vôbec ma to nemrzí,“ povedal nórsky veterán na tlačovej konferencii.
„Martin bol dnes taký silný. Striebro bolo pre mňa ako zlato, pretože už dlho som nebol na pódiu. Fourcade je v súčasnosti najlepší atlét. Lyžoval neuveriteľne, skutočne rýchlo, takže ho je veľmi ťažké poraziť. Dnes som druhý, takže to je pre mňa perfektné."
Björndalen išiel ešte ďalej: „Pre mňa je Martin najlepší atlét, pretože dokáže byť najlepší vo všetkých súťažiach. Ja som bol väčšinou najlepší iba v niektorých konkrétnych."
Vtedy štyridsaťdvaročný Nór, ktorého prezývali 'kráľom biatlonu', symbolicky odovzdával korunu mladšiemu kolegovi.
Bola to doba, keď mnohí hovorili o „Nórskej ére" – ale Fourcade dokázal, že v biatlone má Francúzsko svojho cisára.
Sedem rokov nadvlády
Roky 2012 až 2018 patria k najdominantnejším obdobiam jedného športovca v histórii biatlonu. Fourcade získal sedem po sebe idúcich veľkých krištáľových glóbusov – rekord, ktorý pravdepodobne dlho nikto neprekoná.
V sezóne 2015/2016 dosiahol vrchol. Na MS v Holmenkollene získal štyri zlaté medaily (zmiešaná štafeta, šprint, stíhacie preteky, vytrvalostné preteky) a jednu striebornú v pretekoch s hromadným štartom.
Ukázal sa ako kompletný biatlonista, schopný dominovať v každej disciplíne.
„Rok 2016 bol najúspešnejší v mojej kariére," povedal po sezóne. „Podarilo sa mi získať celú zbierku glóbusov."
V marci 2017 vyhral šprint v Kontiolahti a prekonal Ole Einara Bjørndalena v počte víťazstiev v jednej sezóne. Zároveň stanovil rekord v počte pódií v Svetovom pohári. Práve vtedy sa prvýkrát verejne zmienil o myšlienkach na koniec kariéry.
Pjongčang: Posledný veľký triumf
Na Zimných olympijských hrách 2018 v Pjongčangu bol Martin Fourcade opäť vlajkonosičom francúzskeho tímu. A opäť to nebola len symbolika. Priniesol domov tri zlaté medaily – v stíhacích pretekoch, v pretekoch s hromadným štartom a zmiešanej štafete.
S celkovým počtom piatich olympijských zlatých medailí a siedmich medailí celkovo sa definitívne stal najúspešnejším francúzskym zimným olympionikom všetkých čias.
Dosiahol rovnaké maximum ako legendárny alpský lyžiar Jean-Claude Killy – tri zlaté na jedných hrách.
„Som veľmi hrdý, že som dosiahol všetko, čo som dosiahol," povedal s pokojom v hlase. Po Pjongčangu zvažoval koniec kariéry, ale rozhodol sa pokračovať.
„Stále som mal tú pôvodnú túžbu súťažiť," vysvetlil neskôr svoje rozhodnutie.
Rivalita s Johannesom Böom
Zatiaľ čo Fourcade dominoval, z Nórska prichádzal nový fenomén – Johannes Thingnes Bö. Mladší Bö (narodený 1993) začal ohrozovať Fourcadovu nadvládu. V roku 2019 sa Nórovi podarilo prelomiť Fourcadovu sériu a získať veľký krištáľový glóbus.
Vzťah medzi týmito dvoma bol zmes súperenia a rešpektu. Bö nikdy netajil obdiv k Fourcadovi:
„Chcem byť ako Martin Fourcade," vyhlásil mladý Nór vo svojich najlepších rokoch.
Keď Johannes Thingnes Bö v máji 2024 prekonal Fourcadov rekord počtu víťazstiev v kariére, francúzska legenda mu poslala video s blahoželaním, ktoré vysielala nórska televízia NRK: „Som veľmi šťastný, že ctíš tieto rekordy."
Bö bol dojatý: „Je to obrovské byť vedľa chlapa ako Fourcade. Je to legenda, takže je to naozaj veľký deň." Nór dokonca použil slovo „boh" na opis svojho predchodcu.
Po Fourcadovom odchode z kariéry Bö priznal, ako veľmi mu súper chýba: „Jeho prítomnosť ma motivovala, nútila ma byť lepším pred pretekmi aj počas nich. Bol na takej úrovni, že ste museli ísť ešte ďalej do svojich limitov, aby ste uspeli."
Ťažká posledná sezóna a dôstojný koniec
Sezóna 2019/2020 nebola jednoduchá. Fourcade čelil kritike, zápasil s výkonnosťou. Ale na majstrovstvách sveta v Anterselve ukázal, že stále vie bojovať – získal bronz v šprinte a zlato vo vytrvalostných pretekoch.
Trinásta zlatá medaila z MS ho postavila za Björndalenom v počte zlatých medailí z majstrovstiev sveta.
„Návrat späť sem, k týmto momentom zdieľaného šťastia, bol najväčšou výzvou mojej kariéry," povedal po sezóne. „Verím, že táto posledná misia bola splnená, bez ohľadu na výsledok sezóny."
Posledná etapa Svetového pohára sa mala konať v Osle, ale pandémia COVID-19 zmenila plány. Posledné preteky sa uskutočnili vo Fínsku, bez divákov. Deň pred posledným pretekom 14. marca 2020 Martin Fourcade oznámil na sociálnych sieťach svoj koniec kariéry.
„Ďakujem za cestu. Je čas rozlúčiť sa," napísal.
V rozsiahlejšom vyhlásení ešte dodal: „Moja vášeň pre môj šport je nedotknutá. Moja láska k športu všeobecne a k hodnotám presahovania seba samého a rešpektu voči ostatným je väčšia než kedykoľvek predtým. Keď sa s vami lúčim, som dojatý, ale upokojený.
Pamätám si tieto miesta, tieto emócie, ktoré poznačili moju kariéru. Tie pochybnosti a skúšky, ktoré som prekonal, tie splnené sny. Zanechávam časť svojho života za sebou, poháňaný tým všetkým, čo ešte treba vybudovať."
Posledné preteky vyhral – stíhacie preteky na 12,5 kilometra. Osemdesiateštvrté a posledné víťazstvo.
Mal pritom len 31 rokov a v biatlone mohol ďalej víťaziť. Björndalen získal olympijské zlato ešte v štyridsiatke.
Dedičstvo Raphaëla Poiréeho
Martin Fourcade často počul, že je nástupcom Raphaëla Poiréeho, ďalšej francúzskej biatloniovej legendy. Poirée ukončil kariéru v roku 2008, práve keď Fourcade začínal. Mladší Francúz nikdy netajil, že Poirée bol jeho vzor.
Ich vzťah bol zložitý. Poirée, štvornásobný víťaz celkového Svetového pohára s 44 víťazstvami v kariére, sledoval Fourcadov vzostup s mixom hrdosti a možno aj závisti. V rozhovore koncom roku 2016 Poirée povedal: „Martin Fourcade zmenil tento šport."
Poirée poznamenal aj vplyv sociálnych sietí. Fourcade dosiahol veľkú popularitu vďaka Instagramu a Facebooku, zatiaľ čo staršia generácia o sociálnych sieťach nevedela.
Po Fourcadovom odchode sa francúzsky biatlon nerozpadol. Quentin Fillon-Maillet, Emilien Jacquelin a ďalší pokračovali v tradícii.
V sezóne 2021/2022 Fillon-Maillet dokázal to, čo sa predtým podarilo len Fourcadovi – poraziť Johannesa Böa v boji o veľký glóbus.
