Slovenský biatlon má pred olympijskými hrami jasno v tom, s akou formou a v akom zložení sa pripravuje na vrchol sezóny.
Tréner MARTIN BAJČIČÁK v rozhovore hovorí o vývoji výkonnosti jednotlivcov, o rozhodnutiach, ktoré ovplyvnili boj o miestenky, aj o tom, čo považuje za rozhodujúce v posledných týždňoch prípravy.
Kľúčovým faktorom je podľa neho načasovanie formy. „Som rád, že bežecká forma už prichádza dva týždne pred olympiádou a nie dva týždne po nej,“ povedal v rozhovore pre Sportnet.
Práve od toho sa bude odvíjať spokojnosť s výsledkami na olympijských tratiach. Pod jeho vedením sa ZOH 2026 predstavia Paulína Bátovská Fialková, Ema Kapustová a Jakub Borguľa.
Keď sme sa rozprávali na začiatku sezóny, mali ste určité očakávania. Keď ich porovnáte s realitou, kde sa ukázala skutočnosť?
Paulína Bátovská Fialková prekonala dvakrát zdravotné komplikácie a začiatok sezóny bol tým poznačený. Lekári mi hovorili, že bude potrebovať štyri až šesť týždňov od posledného ochorenia v októbri.
Presne tak to aj vyšlo. Trvalo to šesť týždňov až do Annecy, kde už začala lietať. Urobila tam dve piate miesta. Začiatok bol slabší, ale veril som, že máme natrénované a že to vyjde.
Potom sme absolvovali výškovú prípravu a hovorili sme si, že po nej môže prísť útlm. Zdá sa však, že až taký veľký nebol. Veľmi dobre sa chytila. Vo Svetovom pohári v Ruhpoldingu skončila dvanásta a sedemnásta.
Z tohto pohľadu sme boli spokojní, ale stále tam trochu chýba doladiť streľbu. Potvrdilo sa to aj vo vytrvalostných pretekoch v Novom Meste na Morave, kde skončila devätnásta s druhým najlepším bežeckým časom.
Bežecky je na tom veľmi dobre, som spokojný. Teraz už treba doladiť streľbu a keď sa to spojí, budeme veľmi spokojní. Som rád, že bežecká forma prichádza dva týždne pred olympiádou a nie dva týždne po nej.
S tým sa dá pracovať. Treba mať aj šťastie, doladiť to a na olympiáde to môže byť dobré.
Z tímu ďalej spomeniem Emu Kapustovú. Zatiaľ ešte nie sme úplne spokojní s bežeckou formou a s tým súvisí aj streľba.
Stále čakáme, kedy sa forma naplno ukáže. Verím, že do olympiády by to mohlo prísť. Som rád, že sa na olympiádu dostala, to bol prvý moment. Teraz verím, že forma príde.
Ďalší, kto z môjho tímu cestuje na olympijské hry, je Jakub Borguľa. Myslím si, že sa dostal do veľmi dobrej bežeckej formy, na jeho pomery výbornej. Už dvakrát bodoval. Cieľ pred sezónou bol, aby bodoval, a to sa už podarilo.
Sezóna ešte neskončila, takže zatiaľ sa to vyvíja dobre, aj keď ten začiatok bol slabší – asi ako u všetkých.
Ema Kapustová počas vianočných sviatkov ochorela. Stiahli ste ju zo Svetového pohára a absolvovala sústredenie. Nemohla tak priamo zasiahnuť do nominačných bojov na olympijské hry. Ako ste to prežívali a hodnotíte to dnes ako správne rozhodnutie?
Dával som si otázku, že keby sa Ema na olympiádu nedostala, znamenalo by to, že Zuzka Remeňová by musela urobiť ešte jeden kvalitný výsledok.
V takom prípade by som sklopil hlavu. Tam by musel prísť výsledok okolo tridsiateho miesta a keby ho urobila dvakrát, jednoducho by bola lepšia a nebolo by o čom.
Počas Svetového pohára v Oberhofe sme tŕpli, pretože Zuzka bola veľmi tesne za tridsiatkou. Umiestnenie v top tridsať znamenalo priamy postup. Uvedomili sme si však, že aj keby sme Emu v Oberhofe postavili, po chorobe by nebola schopná urobiť dobrý výsledok.
Preto sme zariskovali a povedali si, že urobíme prípravu poriadne, čo môže vystreliť na olympiáde. Nemôžeme si to vyčítať, pretože tú formu vtedy nemala práve pre chorobu. Myslím si, že sme neurobili chybu.
Teraz sa to vyvíja opačne a vyzerá to ako výhoda, že má prípravu za sebou a môže jej to pomôcť na olympiáde. Risk je zisk.
U chlapcov sa bojovalo o miestenky do poslednej chvíle. Ako ste to vnímali?
Myslím si, že sme si to len museli postrážiť. Chlapci na to mali, len sme museli dobre poskladať kombináciu pretekov, ísť na IBU Cup a potom späť. Jakub bol už v pozícii, že mal štart na 99 percent istý, tak sme ho nechali v Ruhpoldingu. Ostatní si to museli vybojovať.
Trochu ma mrzí Tomáš Sklenárik, že sa mu nepodarilo dostať do lepšej formy a nezasiahol viac do boja. Bol medzi tými, ktorí o miesto bojovali.
Okrem Tomáša sa olympijský cieľ podarilo naplniť. Papierovo si tí, ktorí na to mali, miestenky vybojovali.
Zuzka napokon prehrala pomerne výrazne, o takmer pätnásť bodov v priemere, čo je približne štyridsaťpäť bodov, takže to nebolo tesné. Medzi Majkou a Emou bol rozdiel len jeden a pol bodu.
To je šport. Myslím si však, že mladé dievčatá len začínajú a ich čas ešte len príde. Ema Kapustová má 23 rokov, sestry Remeňové 25 rokov. Generácia Kuzminovej a Bátovskej Fialkovej bude postupne končiť a ony to budú mať v rukách. Majú ešte veľa priestoru ukázať sa aj na ďalších olympijských hrách.
Ako bude vyzerať príprava smerom k olympiáde?
Na štyri dni sme si oddýchli doma a potom pôjdeme rovno do olympijskej dediny. Tam sa desať dní aklimatizujeme na výšku a podmienky, v ktorých budeme počas celej olympiády. Už nepôjdeme nikam špeciálne trénovať.
U Paulíny sa budeme snažiť formu udržať, u Emy čakám, aby sa začala dobre cítiť bežecky aj na strelnici. U Jakuba mám dobrý pocit, tam to chceme udržať a ešte trochu doladiť.
Pociťujete tlak pred olympijskými hrami?
Športovci majú individuálnych koučov. Tlak je však o tom, koľko si ho pripustíme. Niekto, kto to nezvláda, si vyhľadá pomoc.
Aj ja to vnímam skôr ako snahu zlepšovať sa, lepšie strieľať, byť vyrovnanejší a nepodľahnúť stresu. Keď sa dobre vyspím, ovplyvní to aj bežecký výkon. Takže áno, pracuje sa s tým.
Ako zvládate emócie vy osobne?
Ako kedy. Testujem lyže pre Paulínu a pred pretekmi jej pomáham, čo mi pomáha upokojiť sa. Vyčistím si hlavu a potom to ide lepšie.
Pre trénera je to ťažké, pretože počas pretekov už nemôže nič ovplyvniť. Športovec vybehne a stres z neho spadne, ale my tam často tŕpneme. Mám vysoký tep, sledujem streľbu a čakám, ako to dopadne.
Keď som na trati, držím telefón a čakám na výsledky streľby. Aj preto je biatlon zaujímavý – do poslednej rany neviete, kde skončíte.
S akými výsledkami by ste boli na olympiáde spokojný?
V štafete by sklamaním bolo umiestnenie horšie ako desiate miesto. Kvalitný výsledok by bol top šesť. Vieme, že už sme mali piate, šieste či siedme miesto.
Naposledy sme boli piati na olympijských hrách v Pjongčangu. Aj vtedy som bol tréner. Bol to pekný zážitok.
Paulína má jasný cieľ, chceme najlepšiu desiatku. U mladších by bol výsledok do dvadsiateho miesta špičkový. Keby sa to podarilo Eme, Jakubovi alebo Majke Remeňovej, bolo by to niečo senzačné. Vtedy by sme si povedali, že to stálo za to.
Ako to vyzerá s rozložením ženskej štafety? Máte už osvedčené poradie alebo poprehadzujete úseky?
Určite sa o tom poradíme v trénerskom kruhu. Skôr sa však prikloníme k osvedčenej zostave, ktorá fungovala. Budem za ňu hlasovať.
Na olympiáde bude Martin Očenáš a strelecký tréner Jaroslav Kamenský a priestor dostanú aj Nasťa a Paulína, aby sa k tomu vyjadrili. Technicky sme za ženy zodpovední najmä my dvaja s Martinom, takže predpokladám, že sa prikloníme k tomu, čo sa osvedčilo.
