Kuzminová: Na olympiáde bojujem aj za brata. Dal mi jasné inštrukcie

PJONGČANG. Keď v záverečnom finiši zdolala v boji o striebornú medailu Francúzku Anais Bescondovú, zvalila sa od vyčerpania na kolená.

Niekoľko sekúnd lapala po dychu, ale už vtedy bolo vidieť na jej tvári náznaky úsmevu.

Slovenská biatlonistka Anastazia Kuzminová predviedla v stíhacích pretekoch v Pjongčangu famózne bežecké divadlo.

Hoci bola po šprinte trinásta a v stíhačke musela absolvovať až štyri trestné okruhy, dokázala sa posunúť o dvanásť miest nahor a získala striebornú medailu.

Máte prvú medailu v Pjongčangu. Čo pre vás znamená?

„Som neskutočne šťastná, že som získala striebro. Na dosah som mala aj zlatú medailu a veľmi ma mrzia štyri chyby na strelnici, ktoré nemali byť.

Som však spokojná, lebo som ukázala svoju úroveň. Je to špeciálny pocit. Každý očakával, že získam zlato hneď v šprinte, čo sa nestalo. Ale som rada, že som obhájila striebro z Vancouvru 2010.“

Na strelnici ste minuli až štyri terče. Mohol za to silný vietor, ktorý opäť sprevádzal preteky?

„Na tretej streľbe som urobila dve chyby, ktoré vyplynuli z veľkých nervov. Snažila som sa byť odolná voči vnútornému nepokoju, ktorý sa vo mne odohrával. Dokázala som sa skoncentrovať na poslednú streľbu. Vedela som, že ani súperky nebudú strieľať na nulu a že počasie a vietor urobia svoje.“

Po štvrtej streľbe sa na vás prilepila Francúzka Anais Bescondová. Bolo náročné udržať ju za sebou?

„Vedela som, že za mnou je silná biatlonistka, ktorá bude chcieť zabojovať o striebornú medailu. Snažila som sa bojovať aj takticky. Moje správanie na trati nebolo vzorové.