Nech bože dá, nech bože dá, veď my na to máme!
Nech bože dá, nech bože dá, ten víťazný gól!
Tento popevok sprevádza slovenskú hokejovú reprezentáciu od začiatku milénia. Fanúšikovia si ho spievali pri zisku medailí, keď Slováci hrali na majstrovstvách sveta o záchranu, ale aj keď získali bronzové medaily na zimnej olympiáde v Pekingu.
Neraz sa objavil v éteri aj na šampionáte v Rige. Slovenský hokejový boh však tentoraz veľa víťazných gólov nedodal.
Prečo?
Nemec ešte musí rásť
Málo gólov, nedotiahnuté koncovky kľúčových zápasov, zbytočné oslabenia tímu. Tieto faktory hrali na šampionáte proti Slovákom.
Hráčsky materiál, ktorý mali tréneri v Rige, sa javil sprvoti lepšie, ako v skutočnosti bol. Viacero súčiastok odpadlo, poniektoré neboli správne namazané alebo nesadli podľa predstáv.
Napríklad Libor Hudáček. Najkreatívnejší hráč tímu. Radosť bola pozerať na jeho pohyb, kľučky, finty. Čo však z toho, keď v koncovke zlyhával. V Rige najviac zaujal zbieraním trestných minút a roztržkou s kapitánom Hrivíkom.
Richard Pánik. Keď sa mu chce, je z neho prejavom na ľade hráč NHL. Silný, dobrý korčuliar, ktorého je ťažké odstaviť od puku. Ale keď mal hluché chvíle, pôsobil ležérne, alebo si vymyslel koncovku, ako v zápase proti Nórsku. Keby vyšla, ašpirovala by na najkrajší gól šampionátu. Takto pribudla do dlhého radu premárnených príležitostí.
Aj Peter Cehlárik zaostal ďaleko za výkonmi spred dvoch rokov, keď sa stal najlepším útočníkom turnaja. Treba však priznať, že ho značne limitovalo zranenie nohy.
Šimon Nemec. Do Rigy prichádzal 19-ročný mladík zo zámoria ako hráč, ktorý sa stane pilierom slovenskej obrany. Mal byť líder na presilovku, mozog rozohrávky. Očakávania (médií, realizačného tímu i hráča) však boli príliš veľké.
Najlepší zápas na turnaji odohral proti Kanade. Potom sa trápil. Kopil chyby. Nezískal ani bod. Rastie z neho veľký hráč, ale stále je vo vývoji. Nemec Moritz Seider bol v dvadsiatich rokoch najlepším obrancom MS v Rige pred dvoma rokmi. Slovenský Nemec ho výkonmi netromfol.
Skutočným lídrom obrany bol Mário Grman. Zblokoval množstvo striel, bol spoľahlivý, konštruktívny v rozohrávke a nastupoval aj so sebazaprením po zranení ramena.
Brankári vyčnievali
Spomínaní hráči nie sú jediní, kto mohol a mal v kľúčových momentoch zabrať viac. Ako lídri však boli výrazne viac na očiach.
A čo ďalší? Kapitán Marek Hrivík dorástol na veľkého lídra. Je kreatívny, s dobrou myšlienkou. Vie ju prezentovať na ľade, ale aj mimo neho.
Brankári boli azda najväčším pozitívom. Obavy, že práve tento dôležitý post bude slovenskou slabinou, sa nenaplnili. Brankári bez skúseností z veľkých turnajov si nielenže zastali miesto, ale takmer v každom zápase výkonnostne vyčnievali.
Stanislav Škorvánek síce dostal v prvej tretine proti Česku tri góly, v ďalších jedenástich na šampionáte už len dva. S úspešnosťou zákrokov vyše 95 percent patril k špičke. V každom zápase dali brankári mužstvu nádej vyhrať. To je najväčšie plus.
Ku každému hráčovi v slovenskom drese by sa dali napísať pozitíva i rezervy. Ako však pôsobil celkovo slovenský tím?
Ramsay nemá nástupcu
Craig Ramsay šéfuje slovenskej striedačke šesť rokov. Jeho prvý šampionát bol v Kodani 2018. Medzi dánskym a lotyšským turnajom je až príliš veľa paralel.
Množstvo hráčov si len zvykalo na jeho systém. Tesné zápasy proti favoritom sa Slováci stále nenaučili vyhrávať. Zvládnu to v jednom z piatich prípadov.
Energia, ktorá sršala z kanadského barda, vyprchá. Nemožno si klamať. Ramsay má 72. Kto si všímal podrobne jeho gestá a mimiku, musel vidieť rozdiely spred niekoľkých rokov. Kanaďan pôsobil vyčerpane. Za tie roky dal slovenskému hokeju viac, ako sme čakali.
Reprezentácia potrebuje nový impulz. Od koho, je otázne. Ani jeden z Ramsayho asistentov nedorástol na pozíciu hlavného trénera.
Šampionát v roku 2024 v Prahe a Ostrave je veľké lákadlo. Má však zmysel lámať naň Craiga Ramsayho? Pre duševný i fyzický pokoj kanadského kouča zvoľme radšej možnosť nie.