Hokejoví pamätníci si ho pamätajú ešte ako šikovného útočníka z federálnej éry, už vyše dvadsať rokov však o hokeji skôr hovorí - s nadhľadom a zaujímavo. MARTIN HOSTÁK pôsobil aj v Rige ako spolukomentátor Českej televízie.
Sledovali ste všetky zápasy Slovenska na turnaji. Čo vás prekvapilo, pozitívne či negatívne.
Pozitívne určite brankári. Predsa len, dvojicu Škorvánek a Hlavaj sme nebrali ako brankárov európskej alebo svetovej úrovne. Prišli na MS ako nováčikovia a obaja chytali skvelo. Herný prejav ma vôbec neprekvapil. Mužstvo sa snažilo hrať aktívne, veľa korčuľovalo.
Hra Slovákov sa mi veľmi páči. Ako neutrálny fanúšik sa na ich zápasy pozerám rád. Samozrejme, na turnaji chýbala lepšia koncovka, chýbal vám strelec.
Veľmi sa mi páčili výkony Mareka Hrivíka. To, čo si odpracoval... Dával góly, rozohrával, hral presilovky i oslabenia, šéfoval striedačke, kabíne. Naozaj odvádzal kopec čiernej roboty. Máte skvelého kapitána.
Zaregistrovali ste jeho názorovú výmenu s Liborom Hudáčkom po zápase proti Slovincom?
Tento spor viac rozvírili novinári. Je to prirodzené, lebo je to zaujímavé. V kabíne si takéto veci chlapci vydiskutujú. Ale, aj to súvisí s úlohou kapitána. Jednoducho, hráč nemôže robiť nejaké hlúposti a keď ho neusmernia tréneri, tak na to je tam kapitán.
Libora Hudáčka poznáte dobre aj z českej extraligy.
Libor má horúcu hlavu a občas má svoje nápady, to všetci vieme. Možno bola škoda, že dostal v zápase proti Kanade trest 5 minút plus do konca zápasu. Bol v tom celkom nevinne, lebo kanadský hráč sa pred ním otáčal, on do neho narazil a poslal ho na mantinel. Už nemal inú možnosť.
Tieto zákroky posudzujú rozhodcovia dosť necitlivo. A od toho momentu sa akoby trochu vytratil. Neviem, či sa bál, aby nespravil nejakú chybu. Mal som z toho taký pocit.
Po zápase Česko – Slovensko sa diskutovalo o zákroku Patrika Kocha na Filipa Chlapíka, ktorý rozhodcovia posúdili ako čistý. Ako ste ho videli vy?
Práve od tej chvíle začali rozhodcovia posudzovať podobné zákroky oveľa prísnejšie. V tom konkrétnom prípade to mali posúdiť prísnejšie, lebo to bol zákrok na hlavu. Určite to bolo na vyšší trest a oveľa viac než zákrok, ktorý predviedol Hudáček.
Vravíte, že sa vám hra slovenského tímu pozdáva. Vidíte tam zmenu v porovnaní s minulými rokmi?
Príchodom Kanaďana Ramsayho k tímu sa hra Slovákov určite zmenila. On si vyberá podľa toho systému typy hráčov, zapojí do mužstva mladých, ktorí majú veľký pohyb. Má v tíme dobrých korčuliarov, nezatvára ich do nejakého priestoru, do bránenia stredného pásma, ale nechá ich aktívne hrať.
Samozrejme, že sa niekedy dopustia chýb, keď prepadnú, ale mne sa tento štýl páči. Je to odvážne, mladé a dá sa na tom stavať do budúcnosti. Hráči ako Slafkovský či Nemec si zahrali v reprezentácii už v mladom veku a vďaka tomu môžu teraz hokejovo rásť.
Craig Ramsay už má svoj vek a nedá sa vylúčiť, že tohtoročný šampionát bol jeho posledný. Mal by slovenský tím pokračovať v trende, ktorý Kanaďan nastolil?
To bude záležať na tom, kto príde po ňom a či bude vyznávať podobnú filozofiu. Mne by sa to páčilo, ale rozhodnutie je na slovenskom hokejovom zväze. Musíme zohľadniť aj to, že ak prídu hráči z NHL, budú hrať tento systém ešte lepšie, presnejšie, rýchlejšie. Takto vyzerá moderný hokej, taký trend. Keď sa pozriete na Američanov na tomto turnaji, hrajú rovnako.
V slovenskom tíme hral na šampionáte napríklad aj mladík František Gajdoš, ktorý ešte pred dvoma rokmi nastupoval na Slovensku v druhej najvyššej súťaži. Považujete to za odvážny ťah?
Prekvapuje ma, ako sa slovenskí hráči vedia popasovať s tempom svetových turnajov a zapadnúť. Predviedol to v minulosti už Pavol Regenda. Zrazu sa len tak objavil a hral skvelo. To isté Gajdoš. Žiadne postupné kroky, ale zrazu sa objavia na veľkom turnaji.
Ale to je aj o trénerovi. Zoberie ich, dá im šancu a sú tu. Neviem si predstaviť, že by náš tréner zobral hráča zo slovenskej extraligy, ktorá nemá také tempo a on tu obstojí. Klobúk dole, že mu tréneri dajú priestor a najmä to, že vidia, že na to má.
Čo pre hráča znamená, keď dostane takú šancu?
Ak to zvládne, je to obrovská motivácia. Naštartuje vás to. Pamätám si, keď som mal 19 rokov a prišiel som do Sparty. Dostal som sa do výberu pre MS hráčov do 20 rokov. Bol to pozitívny kopanec, razom som mal viac optimizmu a chuti do práce.
Český tím ťahali v zápasoch v skupine najmä Roman Červenka a Dominik Kubalík. Ako hodnotíte doterajšie výkony mužstva?
Z môjho pohľadu sme v niektorých fázach hrali dosť pasívne, napríklad v druhej tretine proti Švajčiarom, alebo v prvej proti Kanade. Bolo to veľmi opatrné, chýbala mi väčšia aktivita, rýchlejší pohyb.
Nemyslím si, že by na to tí hráči nemali alebo nechceli riskovať. Skôr je to dané taktikou, ktorá funguje u Fínov. Môže fungovať aj u nás, veď sme získali vďaka nej aj medailu a pokojne ju môžeme získať znovu, ale ako objektívny divák by som tam radšej videl viac aktivity.
Keď príde zahraničný tréner, chvíľu trvá, kým sa hráči naučia hrať jeho systém. Ramsay je na Slovensku šesť rokov a vraví, že stále musí isté herné činnosti hráčov učiť. Je to v prípade Kariho Jalonena a českého tímu o niečo ľahšie, keďže Fín razí defenzívny štýl hokeja, ktorý je Čechom bližší?
Nemyslím si. Tiež to trvá, stále im musí niektoré veci opakovať, hovoriť im o tom, ako hrať v strednom pásme. Nie vždy ide všetko podľa trénerských nôt. Počas kariéry som hral deväť rokov vo Švédsku, trénovali sme systém každý deň.
Deväťdesiate roky boli len o státí v strednom pásme, potom to niekto nahodil a bojoval o puk. Stále sme robili to isté. Ramsay si razí svoj systém šesť rokov, Jalonen dva roky a stále v hre tímu vidia chyby. Vidia, že hráčom treba naďalej vštepovať ich hru.
Azda najväčší posun zo svetovej špičky vidno na Švajčiaroch. Hrajú atraktívny hokej, majú veľké mená. Súhlasíte?
Švajčiari výborne pracovali s mládežou. No a dnes je ich prvá vlna mladej generácie už na prahu tridsiatky a sú to lídri, ako napríklad kapitán Nino Nieddereiter. Potom majú druhú vlnu, mladších borcov, ako Nico Hischier, Kevin Fiala, viacerí obrancovia. Aj iné krajiny mali dobré generácie. Nóri či Dáni malé veľké mená, ale tí už odchádzajú, hráči starnú. Zato Švajčiarom dorastajú nové a nové hviezdy a hviezdičky.
Sú pre vás favorit na majstrov sveta?
Sú. Ak si udržia svoju fazónu, majú na to. Musia však byť psychicky stabilní a nemať hluché pasáže. Slovensko ich dokázalo rozhodiť, aj v zápase s Českom mali horšie chvíle. Ak toto dokáže tréner Patrick Fischer udržať pod kontrolou, sú pre mňa hlavný favorit na titul.
Ste na svojom 20-tom šampionáte. Ako sa vám páčila atmosféra v Rige?
Môžem hovoriť len o atmosfére na štadióne a jeho okolí. V meste som ešte nebol. Žije to na zápasoch domácich, no a potom už len keď hrajú Slováci, Česi a Švajčiari. Ideálne proti sebe. Ale ostatné zápasy... Nemôžem si pomôcť, za mňa je 16 tímov na MS veľa. Je tu toľko slabých zápasov. Dvanásť tímov by bolo lepších. Ale chápem, že dôvodom sú marketingové a sponzorské veci.
Chýbajú vám na turnaji Rusi?
Z hokejovej stránky áno. Vždy prídu na šampionát ako favorit, majú kvalitu. Chápem politickú situáciu a súhlasím s tým, že tu nie sú. Keď sa bavíme len o hokeji, chýbajú. Špeciálne nám, Čechom. Tie zápasy proti nim majú vždy šťavu.
Majstrovstvá sveta v hokeji 2023
